Príjemný večerný jam letnej jazzovej dielne

Letná škola jazzu event fotografia Bratislava

Dielňa pre talent a podporu

Jazz mám rád, aj keď v posledných rokoch som veľa jazzových koncertov neabsolvoval. Naposledy som bol asi na vystúpení Petra Lipu niekde v centre Bratislavy.

Týždeň pred začiatkom letných prázdnin som tak pokukoval po možnosti ísť si nafotiť nejaké malé eventy. Iba tak pre radosť. Pritom som narazil na to tých fejsbúkoch na Letnú jazzovú dielňu.

Projekt sa mi zapáčil. Je skvelé, keď chce niekto napredovať a dokáže nájsť záujem o odovzávanie vedomostí, skúseností a „odbornú ruku“ na druhej strane. Propagačný materiál hovoril o menách ako David Dorůžka (gitara), Juraj Griglák (basgitara a kontrabas), David Hodek (bicie), Judy Niemack (spev), Radovan Tariška (saxofón), Klaudius Kováč (klavír) či Matúš Jakabčič (teória a harmónia). Celý týždeň tak prebiehali workshopy v priestoroch konzervatória na Tolstého a každý večer bola naplánovaná jamovačka v Kafé Scherz.

Takže som priamo cez FB oslovil organizátorov Letnej jazzovej dielne či si môžem prísť niektorý večer džemík nafotiť. V princípe sme sa bez problému dohodli. Napokon prakticky jediný voľný termín som mal hneď v pondelok, keďže od nedele som mal „rozbombardovanú“ kuchyňu. Umývačka riadu vypovedala poslušnosť a nová mala prísť až v utorok. Takže šup večer do Scherzu. Musím priznať, že mi to celkovo padlo veľmi dobre.

Na počúvanie jazzu treba dozrieť

Ako decko alebo teenager som nechápal, o čom tento žáner je. Pripadalo mi to, že si tam každý ide svoje a nejako to napokon spolu „hrá“. Až postupom času (a veku) som si na tom celom začal všímať veci, ktoré som dovtedy nevnímal. A začalo sa mi to páčiť. Teší ma, keď mnohí oveľa mladší ako ja, dozrievaju na jazz oveľa skôr, ako to bolo v mojom prípade.

Avšak aj tu, ako pri iných žánroch sú skladby, ktoré ma dokážu osloviť a skladby, ktoré ani nedopočúvam do konca. Možno sa tým ochudobňujem o celkovú kompozíciu, prevedenie, umelecký dojem a ďalšie prvky… avšak nie každá hudba je pre každého poslucháča. Proste ma to občas… netrafí.

V čom teda je to čaro jazzu

Zjednodušene by som povedal, že v prevedení. Dobrý jazz je kombináciou istej sofistikovanosti, energie nástrojov, spontánnosti, dodržiavania základných prvkov ale zároveň interpretačnej slobody.

Aj keď sa niekedy môže zdať, že každý si ide svoje (ako som písal vyššie), ide jazzová kapela jeden celok. Jednotliví hráči medzi sebou komunikujú, nadväzujú, prispôsobujú sa a zároveň alternujú. Preto každé prevedenie tej istej skladby tou istou kapelou môže vyznieť inak. Nie radikálne inak ale v častiach a prvkoch.

Práve schopnosť hrať ako celok a zároveň dokázať v správny čas jednotlivo improvizovať tak, aby to dodalo skladbe svojský charakter… to je na jazze to, čo ma baví počúvať.

A vychutnáte si to najlepšie na jazzovom koncerte. Na každom je iná atmosféra, inak naladení umelci, iné emócie a to dovoľuje vznikať často unikátnym kompozíciám, ktoré na štúdiových nahrávkach nenájdete.

Naozaj oddychový večer

Niekedy je to tak, že fotiť eventy je proste iba práca. Za seba osobne ale môžem povedať, že pre mňa je to často zároveň aj nejaký oddych od bežných starostí. Síce pracujem, ale zároveň sa bavím, užívam si to, mám možnosť tvoriť. Nekomponujem zvuk, komponujem obraz, na ktorom sa snažím ten zvuk zachytiť. Môže sa to zdať ako úplne odveci prirovanie. Ale to je jedno. Takto to často vnímam ja keď fotím koncerty alebo iné hudobné eventy.

Základom večernej jam session bolo Juraj Kalász trio. Ak som správne zachytil, na klávesy hral Gabriel Jonáš, na bicie Jakub Valiček a samozrejme Juraj Kalász s jeho basou. Meno štvrtého hráča – gitaristu som si nezapamätal.

Postupne sa pri jednotlivých skladách striedali účastníci workshopov. Páčilo sa mi, že to nebolo iba o odohraní samotnej skladby ale Juraj dával zároveň aj spätnú väzbu a užitočné rady. Niečo sa rovno aj skúšalo hrať inak, takže na mieste sme mohli počuť tú istú skladbu v troch rôznych podobách.

Z eventu som napokon odchádzal pred skončením, takže nejako nebol čas dať s chalanmi nejaký small talk. Verím, že sa ešte na nejakom evente stretneme a potom priestor a čas bude. Za mňa to bol fajn večer. Veľmi fajn večer!

ISO pod 20000? Ani náhodou.

No… tento event som fotil v setupe dvoch R6 Mark II s mojimi obľúbenými sklami RF 24-70mm f2.8 L IS USM a RF 70–200 mm f/2,8 L IS USM. Nemusel som sa teda už babrať s výmenou objektívov na jednom tele fotoaparátu. Nie že by som bol pohodlný, ale dva je vždy viac ako jeden a nestrácam tak zbytočne čas presklievaním.

Asi po prvý krát som pri fotografii eventu nešiel pod ISO 20000. Niektoré zábery som musel vyhnať až na 40000, čo robím naozaj iba výnimočne a pri vyslovene zlom osvetlení. No a toto bol ten prípad.

V podniku bola vytvorená z pohľadu jamu príjemná tlmená atmosféra, kde svetlá boli prakticky iba bodové nad jednotlivými stolmi + pár stropných imidžových svietidiel. A najtmavšie miesto bolo vďaka setupu kde? No prakticky tam kde hrala kapela.

Žiadne reflektory, skutočne iba pár malých LED svetielok priamo nad pódiom. Po bokoch vypnuté. Jedna vec bola, že to tvorilo mývalie oči a druhá, že stačilo, aby speváčky urobili krok dopredu a prakticky bolai na nich len časti zvyškového svetla. Bubeník a gitarista (časť odohral ako pán v pohodičke z gauča) to pre môj snímač mali najhoršie. Pohyb bol pre fotografa obmedzený šírkou priestoru a rozložením kaviarenského nábytku, ale dalo sa slušne fotiť z cca 10 rozumných pozícií.

Tu som ocenil techniku od Canonu, ktorá výrazne pomáha aj v takýchto vyslovene na prvý pohľad fotograficky nehostinných podmienkach. Nad hodnotu f2.8 som nešiel ani v jednom prípade, potreboval som čo najväčší prestup svetla.

V postprocese s odšumovaním veľmi pomohli aktuálne verzie Adobe Lightroom a ich funkcia AI Denoise na RAWom. Na množstve snímkov som ale určitú úroveň zrna ponechal, hodilo sa mi to tam aj atmosfericky.

Toto bol presne typ fotenia, kde sa pozitívne prejavilo postupné zdokonaľovanie či už technológií vo fotoaparátoch, sklách alebo softvéri na postprocesing.

Páči sa vám moja tvorba?

Ak sa vám páči to čo vidíte – moje blogy či fotografie pomôžte mi ich šíriť do digitálneho sveta. Mne každé fotenie a písanie zaberie niekoľko hodín. Vaša podpora vám zaberie iba niekoľko sekúnd!

Stačí ak ma podporíte sledovaním mojich sociálnych sietí:
Facebook: https://www.facebook.com/strobefotografia

Instagram: https://www.instagram.com/strobesk/

Pomôcť mi môžete aj pridaním hodnotenia mojej práce tu:

Google: https://g.page/r/CXyzHNpjciUhEB0/review

Facebook: https://www.facebook.com/strobefotografia/reviews

A samozrejme, ak budete potrebovať fotografie z eventu, ozvite sa a dohodneme si detaily.