Naozajstné autá (a zopár električiek)

Čo robí auto krásnym?

Jednoduchá otázka na ktorú existuje množstvo niekedy až protichodných odpovedí. Pritom každá z nich môže byť pravdivá. Záleží totiž na tom, koho sa pýtate a aký je jeho vzťah k autám ako takým.

To, čo jeden človek považuje za úchvatné, môže iný vnímať ako obyčajné. Niekto vidí detaily, ktoré dotvárajú dizajnovú alebo technickú funkčnosť, iný si ich vôbec nemusí všimnúť.

Všetci sa zrejme teda zhodneme v tom, že pohľad na krásu je individuálny. S autami je to v tomto podobne ako so ženami. Niekomu sa páčia blondýny, inému brunety. Keď sme mladí, pozeráme najprv na dizajn – aké sú tvary, aké nárazníky, kde je aký tuning, kde aká veľká vrstva gitu, spotreba… Keď to nie je ideálne, tak nastane výmena za iný model.

S prichádzajúcim vekom sa mení aj náš pohľad… vnímame viac celkovú hodnotu, spoľahlivosť, náklady na údržbu a niekedy aj to, či nás proste nenechá niekde na ceste. Nehľadáme nič perfektné, uprednostňujeme kompromis. Rozmýšľam nahlas… píšem o ženách či o autách?… No matter!

Keď hodnota prichádza s vekom

Bežný motorista dobre pozná situáciu so stratou finančnej investície do nového auta. Podľa štatistík, ktoré som pri písaní tohto blogu pozeral, za prvý rok nové auto stratí hodnotu cca 20%. Presné percento straty v prvom roku je ťažké určiť, pretože závisí od rôznych faktorov, ako napríklad značka, model, typ karosérie, technický stav, počet najazdených kilometrov a podobne…

Sú však autá, ktoré postupom času na cene rastú, aj keď za aktuálnymi trendami od dátumu výroby riadne zaostávajú. Je to tým, že sú niečim „iné“. Výnimočnosť môže prameniť z rôznych smerov… prémiová značka, limitovaná edícia, historické okolnosti vzniku, osobnosť predchádzajúceho majiteľa,.. a mnoho ďalšieho, čo dvíha cenu na trhu. Zámerne píšem o cene, pretože takéto auto môže mať pre majiteľa úplne inú hodnotu, napríklad emocionálnu, ktorá sa finančne odmerať nedá.

Historické vozidlá, ak to takto zjednodušene nazvem, majú preto často neporovnateľne vyššiu cenu v pomere k úžitkovej hodnote, pretože majiteľ na taktomto aute rozhodne nejazdí každý deň do práce alebo na nákupy. Na to má ďalšie obyčajné auto. No ten pocit na duši, keď otvorí garáž… to je niečo, čo bežný majiteľ tuctového koncernového veľkosériového vozidla nikdy nezažije.

Zraz krásnych, krajších a ešte krajších...

V Senci to nebolo iba o autách. Na Slnečných jazerách sa dali vidieť aj iné motorom poháňané kúsky. Autobusy, motocykle, náklaďáky, traktory či vojenské vozidlá… toto všetko dopĺňalo veľkú paletu automobilov všetkých vekových skupín.

Pre priaznivcov motorizmu tu organizátori pripravili podujatie Motorpark Senec, čo v sebe spojilo nielen zraz a burzu veteránov ale aj výstavu military a úžitkových vozdiel + s tým spojený program. Niektorí si môžete pamätať tento event pod starším názvom „Senecký zraz a burza veteránov“. Aj keď podujatie má nové meno, harmonogram dvoch termínov v roku (1x jar, 1x jeseň) by mal zostať naďalej zachovaný.

Tí, ktorí sa na Slnečné jazerá v Senci na jarný dátum vybrali, podľa mňa neodišli sklamaní. Vidieť sa tu dali naozaj krásne exponáty, kde je zjavné, že ich majitelia venovali údržbe či renovácii nielen množstvo financií ale hlavne hodín nikdy nezaplatenej práce. Takéto autá (hlavne historické) totiž, nemôže robiť hociaký automechanik.

Starajú sa o ne ľudia, ktorí namiesto motora vidia srdce, namiesto poťahov cítia kožu, z vône benzínu vyčítajú oktánové číslo. Ľudia, ktorí pri prvom naštartovaní po niekoľkomesačnej renovácii zvolajú It’s Alive!

Svoje miesto na zraze mala aj moderna, takže dali sa tu vidieť aj viaceré súčasné modely, hlavne s elektrickým pohonom.

Zároveň boli vystavené aj viaceré krásne športové kúsky, z ktorých občas pre pobavenie návštevníkov zareval nejaký ten koník… respektíve nahypované stádo plnokrvníkov.

Osobne neviem porovnať jarné stretnutie s predcházajúcimi ročníkmi alebo obdobnými eventami na iných miestach Slovenska (prípadne v zahraničí). Nedokážem teda vyhodnotiť, či podujatie má kvalitovo, organizačne alebo počtom vozidiel vzostupný alebo zostupný charakter. A v podstate je to pre mňa irelevantné. Páčilo sa mi a to bolo fajn. Čo som prakticky odignoroval alebo len narýchlo prešiel boli predajcovia na burze súčiastok. Tam ma asi ani nemalo čo zaujať a teda z tejto časti ani nemám nič nafotené.

Ach tie odlesky

Sobotné ráno bolo pre fotenie v exteriéri takmer ideálne. Mierna oblačnosť príjemne rozbíjala tvrdosť slnečného svetla. Chvíľami to chcelo trochu trpezlivosti, kým sa návštevníci vytratia z môjho uhla záberu, aby bola fotka s čo najmenej „ruchmi“. Asi najzložitejšie bolo chytať kompozíciu konkrétneho záberu z uhla vzhľadom na odlesky stromov. Niektoré zábery som preto musel zvoliť inak ako som pôvodne chcel, zároveň ale iné to celkom zaujímavo obohatilo a pridalo to na vozidle zaujímavú kresbu a štruktúru farieb či tieňov.

S fotkami som sa tentokrát viac extravagantnejšie pohral. Chápem, že nie každému musí takýto štýl editácie v postprocese vyhovovať. Realista môže povedať, že kolorovanie nezodpovedá skutočnosti. Fotografický kritik bude namietať nekonzistentné farebné spracovanie, expozíciu, kompozíciu… Sused Jaro bude hejtovať že tam neboli polonahé hostesky a štamgasti z bufetu oproti povedia, že ich zelená je predsalen záživnejšia. NO A ČO???

Páči sa vám moja tvorba?

Ak sa vám páči to čo vidíte – moje blogy či fotografie pomôžte mi ich šíriť do digitálneho sveta. Mne každé fotenie a písanie zaberie niekoľko hodín. Vaša podpora vám zaberie iba niekoľko sekúnd!

Stačí ak ma podporíte sledovaním mojich sociálnych sietí:
Facebook: https://www.facebook.com/strobefotografia

Instagram: https://www.instagram.com/strobesk/

Prípadne ak uznáte za vhodné, pridajte mi hodnotenie mojej práce tu:

Google: https://g.page/r/CXyzHNpjciUhEB0/review

Facebook: https://www.facebook.com/strobefotografia/reviews

A samozrejme, ak budete potrebovať fotografie z eventu, ozvite sa a dohodneme si detaily.