Inšpiratívny večer s tromi úžasnými ženami

Kohútiková Hamed Vavrová event gfotografia Senec

Tento blog by mohol začať ako vtip… stretne sa Slovák, Američan a Japonec… ale nezačne sa tak. V Seneckom Labyrinte sa totiž nestretli hentí traja ale tri úžasné a inšpiratívne ženy. Na konci toho celého teda nie je smiech na lacnej pointe.

Zdieľali s obecenstvom svoj životný príbeh, odvahu, kariéru, osobnosť. Mohlo by sa zdať, že pri podmienkach v ich začiatkoch sa taký výsledok dosiahnuť nedá. Ale ony ho napriek všetkému dosiahli, pretože ich ostatní dostatočne nepresvedčili, že sa to „nedá“!

Tieto dámy v súčasnosti pôsobia na významných pozíciách, rozbehli vlastný biznis alebo majú vplyv na vnímanie žien v spoločnosti. Ich príbehy dokážu inšpirovať a motivovať ďalšie ženy. Rozhovory s nimi môžete nájsť na weboch a v časopisoch. Avšak aj tu platí – raz zažiť je však lepšie ako 100 krát čítať.

Tri mušketierky

Elena Kohútiková

Je príkladom toho, ako sa z pozície rádovej referentky v štátnej banke stala viceguvernérka Národnej banky Slovenska, členka prestavenstva, podpredsedníčka dozornej rady, predsedníčka Zboru poradcov premiéra a mentorka. Málokto môže povedať, že bol priamo pri zrode Národnej banky Slovenska či zavedení eura. Elena Kohútiková má skúseností z reálnej praxe na tri životy. Sama s deťmi dosiahla úspech, dá sa povedať, že mužskom svete. Na vrcholových manažérskych bankových pozíciách totiž stávali výhradne muži.

Za svoje zásluhy o rozvoj v oblasti bankovníctva a hospodárstva dostala ocenenie Krištáľové krídlo v kategórii Hospodárstvo a Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.

Napriek tomu, že už je v dôchodkovom veku aktívne prednáša na školách, odborných podujatiach, venuje sa diskusiám a hlavne mentoruje ďalšie ženy na ich ceste k úspechu.

Monika Hamed

Ze Záhorá sa dopracovala až na pozíciu riaditeľky marketingu a PR investičnej skupiny Proxenta, kam ju zlákala ponuka projektu na Kube. Takmer celý pracovný život sa pohybuje v kreatíve a marketingu.

Pod vlastnou značkou poskytovala marketingové služby bankám, developerom a stavebným spoločnostiam, ale medzi jej klientov patrili aj zdravotnícke zariadenia či cestovná agentúra. Okrem toho svoje skúsenosti, ktoré nadobudla prácou pre odovzdáva ďalej aj ako školiteľka a mentorka.

Tatiana Vavrová

Aby to nebol punk, tak každý takýto event si vyžaduje ajkvalitného moderátora. V tomto prípade to bola Tatiana Vavrová, editorka časopisu Forbes. Vyštudovala ekonomickú univerzitu, pracovala v Hospodárnychnovinách, agentúre SITA a zároveň sleduje aktuálne trendy vo finančnomsektore a biznise.

Emma Biznis Akadémia

Ak hľadáte pojítko medzi Monikou a Elenou, tak ho nájdete v projekte Emma Biznis Akadémia. V tomto vzdelávacom programe pre ženy, zameranom na rozvoj podnikateľských zručností totižto Elena Kohútiková prednášala a Monika sa s ňou stretla ako študentka.

Výsledok v súčasnosti krásne ilustruje zámer programu, ktorým bolo v rámci kurzov, workshopov či mentoringu vzájomne podporovať, viesť a zdieľať ženy k osobnostnému rozvoju, budovaniu vlastnej značky či inšpiratívnemu networkingu.

Čo na to povedia ostatní?

Takáto otázka je brzdou v hlave každého, kto chce vyskúšať niečo nové. Niečo, do dovtedy nerobil, nemá skúsenosť alebo predchádzajúce vzdelanie. Vo všeobecnosti je takéto sebaspochybňovanie najväčším zabijákom nápadov. Pod tlakom okolia sa teda niekedy nepustíme do projektu, realizácie vízie, pri ktorej cítime, že by nás napĺňala. A asi najhoršie je „hodnotenie“ najbližšej rodiny, ktorá sa obáva zmeny, možno ťažkostí… a tak od tých, ktorí by nás mali podporiť dostávame najviac spochybňovaní.

Hovorí sa, že niet horšieho zamestnanca ako toho, ktorého jeho práca nebaví a nenapĺňa. To platí aj opačne. A to teda viem o tom svoje. Najlepšou motiváciou je, keď nás napĺňa a poháňa dopredu to, čo práve robíme. Otvára to dvere našej vlastnej kreativite.

Z pohľadu žien (a necítim sa byť plne kompetentný sa k tomu vyjadrovať) je to o to ťažšie, že vo väčšine prípadov na ich pleciach stojí starostlivosť o rodinu. Platí akýsi stereotyp, že muž je ten čo sa stará o príjem, má dobré postavenie, pozíciu a žena je tá čo ten príjem iba dopĺňa a primárne sa stará o domov, rodinu a deti. Lenže dnes už netreba loviť mamuty.

Vo všetkom môžete nájsť silnú stránku

Druhou veľkou témou bola rovnoprávnosť žien pri odmeňovaní za ich prácu, to znamená, že žena na rovnakej pozícii, s rovnakým výkonom a rovnakou pracovnou náplňou dostáva nižší plat ako jej relevantný mužský kolega.

V tomto veľmi pekným príkladom bolo konštatovanie Eleny Kohútikovej k samotnému sebavedomiu žien. Často nevedia vyzdvihnúť svoje skúsenosti iných oblastí (najmä po návrate s materskej dovolenky), „predať sa zamestnávateľovi“ vypýtať si adekvátny plat alebo časom pre rôzne obavy žiadať o jeho zvýšenie.

Živý dôkaz že sa to dá

Dámy, ktoré si zasadli do kresiel pre hostí boli jasným príkladom toho, že byť ženou neznamená nutne zastávať menej hodnotné alebo ohodnotené miesto. Ak si k tomu ešte vezmeme fakt, že začínali pred X rokmi dozadu, kedy vnímanie bolo viac stereotypnejšie, bolo ich presadenie sa, získanie rešpektu a budovanie kariéry zložitejšie ako dnes.

Doba sa mení, ľudia sa menia, zvyklosti sa menia. Pomaly ale isto. Ženská esencia v zamestnaní, podnikaní, manažmente či rodine má nezastupiteľné miesto. Prináša iný pohľad na veci, problémy, ich riešenie, kultúru správania a hodnoty. Podnikanie je podľa poučiek síce o vytváraní zisku, avšak dopady majú aj etický a ľudský aspekt, pre ktorý je podstatná empatia. Pochopenie, intuícia, empatia alebo zmysel pre zodpovednosť je z istého uhla pohľadu skôr doménou žien.

V niečom to majú oveľa jednoduchšie, v niečom zase ťažšie. Záleží od profesie, charakteru práce, nárokov na človeka… Osobne si myslím, a nemusíte so mnou súhlasiť, že pri všetkom musí byť zachované zdravé rácio. Vedomosti, schopnosti, talent… a mnohé iné potrebné vlastnosti majú byť tým driverom, ktorý povie kto má akú pozíciu zastávať. Nie stereotypy, nie pohlavie, nie farba pleti, nie rasa ale ani nie zavádzanie kvót. Žiadne generalizovanie, žiadne predsudky, žiadne rozdeľovanie… ktoré koniec koncov robí vždy konkrétny „človek“. Pretože napokon to nemusí prospieť vôbec nikomu.

A na záver...

V Labyrinte neboli úžasné ženy iba na pódiu. Boli aj v obecenstve aj stáli za organizáciou (nielen tohto) eventu v MsKS. Jediným rozdielom bolo, že tie mimo pódia si to zatiaľ neuvedomujú. Snáď účasť na tomto stretnutí bol pre ne potrebným krokom, aby sa prestali báť toho, čo môžu v živote dokázať. Držím všetkým palce!

PS: Drahé budúce úspešné ženy – nezabudnite si na mňa spomenúť, keď svoje úspechy budete potrebovať zachytiť na fotkách! 🙂 Bude mi cťou!