Čaro dosiek ochotníckeho divadla
Divadlo mám rád. Síce ma viac priťahujú muzikálové predstavenia ale to je skôr vec vkusu. Tento druh kultúry vo mne vzbudzuje rešpekt aj obdiv. Asi nikdy (asi to bude vekom) nepochopím, ako si herci dokážu zapamätať tak veľa dialógov, textov, pohybov a podobne. Ja niekedy ani neviem čo som čítal na predchádzajúcej strane pred 10 minútami. Tak to proste mám.
Profesionálni herci to majú asi jednoduchšie, pretože je to vlastne náplň ich práce a nemusia riešiť, že na učenie majú iba niektoré večerné hodiny, keďže cez deň sú normálne v práci. A to nehovorím o spoločnom naskúšaní, kedy je treba dať dokopy všetkých v rovnaký čas a na rovnaké miesto.
Senecké ochotnícke divadlo
Donedávna som v podstate nemal vedomosť, že by v Senci existovala takáto organizovaná skupina divadelných ochotníkov. Viem, že sú tu rôzne spevácke zbory, tanečné skupiny, výtvarné a ešte samozrejme Základné umelecké školy. Ale dospelácke divadlo v Senci? Čeho???
O to milšie bolo, keď mi Erika z MsKS dala echo, že bude takéto vystúpenie. Potešil som sa, že ho budem môcť prísť nafotiť, lebo… Senec mám rád a teším sa, keď v ňom môžem podporiť dianie aspoň tými to blogmi a fotkami. A s MsKS je to vždy rýchla a pohodová dohoda.
Prečo som sa v princípe pustil do fotenia udalostí v Labyrinte je hlavne to, že vnímam, že ľudia, ktorí tu kultúru tvoria (moderátori, herci, speváci, režiséri, dirigenti,…) dávajú do svojej tvorby kopec času, energie, nadšenia… Že TVORIA v často jednoduchých podmienkach s kopcom obmedzení a limitov – časových, ľudských, finančných, materiálnych… Tvoria niečo, čo dáva ľuďom potešenie, oddych od bežných starostí, vyčarí úsmev alebo ich aspoň obohatí o nové informácie. A preto si zaslúžia vždy nie len potlesk divákov, ale aj pekné fotky z eventu.
Keby som len vedela (alebo Tri sestry rok po...)
Scéna v dvoch rovinách
Predstavenie sa odohrávalo na jednoduchej scéne, ktorá v princípe pozostávala akoby z dvoch, ktoré sa vzájomne dopĺňali a vytvárali tak konzistentné prostredie. Primárnou a nosnou časťou boli samozrejme dialógy jednotlivých herečiek. Jedinou scénickou kulisou bol paravan nasvietený zozadu. Slúžil na vizuálne dokreslenie scény prostredníctvom živej tieňohry.
Tu sa priznám, že niekedy som sa tak započúval do dialógov a sledovania hereckých výkonov, že som sa pozabudol s fotením diania na paravane. Pritom vlastne tiene v inscenácii zobrazovali (často aj protichodné) túžby postáv.
Určite sa ani len náhodou nepasujem do roviny nejakého „kritika umenia„, musím však povedať, že herecké výkony, hlasové prejavy, zvuková kulisa, gestikulácie boli výborné. Jasné… nie na úrovni profesionálnych hercov s 20 ročnou praxou vo filme či divadle. Ale to sa ani od ochotníckeho divadla neočakáva. Nikde som nepostrehol žiaden zádrheľ, zaseknutie sa v deji, koktanie, umelé výrazy, preafektované reakcie či nútenú improvizáciu lebo niekto dostal okno…
Šesť herečiek v doprovode dvoch hudobníkov odviedlo proste vynikajúcu prácu. Bez zaváhania zaujali, zabavili aj miestami rozosmiali publikum. Okrem sledovania a fotenia pódia som sledoval priebežne aj režiséra Seneckého ochotníckeho divadla Vojta Kolejáka, ktorý sa pohyboval a sledoval všetko spoza divákov. Bolo úžasné ho sledovať… ako to prežíva… a najmä… aký výraz radosti a spokojnosti išiel z jeho tváre. Gúúút džop Vojto!!!
Fotografie z eventu
Oproti štandardnému foteniu napríklad talkshow Moniky Macháčkovej som riešil z pohľadu event fotografa primárne zmenu svetelnosti scény. Ono totiž, ak mala mať tieňohra pre divákov zmysel, musela byť časť scény tmavá, inak by presvetlenie zadným reflektorom a vrhaním tieňov neefektné.
Ak som chcel mať rozumne nasvietených hercov, išiel som na ISO cca na hodnotu 8000. Akonáhle som potreboval na scéne vytiahnuť paravánové dianie a hru svetla a tieňa, riešil som to manuálnym znížením ISO na cca 640-800. Nechcel som pri postprocese robiť totiž skladanie výslednej fotografie z dvoch samostatných snímkov. Riešil som to iba vytiahnutím na expozícii, highlightoch a shadowoch tak, aby zostal výpovedný focus pri prezeraní fotiek na pozadí a postavy hercov boli „čitateľné“.
Technicky nacvakané s Canon EOS R6 mark II a objektívom Canon RF 70–200 mm f/2,8 L IS USM.
Kto sa zaslúžil o príjemný kultúrny zážitok
Predstavenie trvalo cca 45 minút a ubehlo subjektívne veľmi rýchlo. Neboli tu žiadne hluché miesta len preto aby sa natiahol čas podujatia. Stále sa dialo niečo, na čom zostali diváci zameraní a za mňa osobne, kľudne by som zniesol ešte ďalších 15-20 minút tejto pohodovej a príjemnej zábavy.
Jediný divák, ktorý sa celé predstavenie nejako o dianie na pódiu nezaujímal je v galérii nižšie na konci.
- Úprava a réžia: Vojtech Koleják
- Hrajú: Katarína Čurková, Petra Huľová, Patrícia Jergľová, Monika Sokolová Martonová, Ivona Hoffmannová, Lucia Pappová, Martina Blašková
- Hudba: Jakub Chlepko (husle) a Iryna Chorei (akordeón)
Páči sa vám moja tvorba?
Ak sa vám páči to čo vidíte – moje blogy či fotografie pomôžte mi ich šíriť do digitálneho sveta. Mne každé fotenie a písanie zaberie niekoľko hodín. Vaša podpora vám zaberie iba niekoľko sekúnd!
Stačí ak ma podporíte sledovaním mojich sociálnych sietí:
Facebook: https://www.facebook.com/strobefotografia
Instagram: https://www.instagram.com/strobesk/
Prípadne ak uznáte za vhodné, pridajte mi hodnotenie mojej práce tu:
Google: https://g.page/r/CXyzHNpjciUhEB0/review
Facebook: https://www.facebook.com/strobefotografia/reviews
A samozrejme, ak budete potrebovať fotografie z eventu, ozvite sa a dohodneme si detaily.
Mohlo by vás zaujímať
Eventy v Senci: https://www.facebook.com/mskssenec
Facebook Senecké ochotnícke divadlo: https://www.facebook.com/divadlosenec
Instagram Senecké ochotnícke divadlo: https://www.instagram.com/senecke_ochotnicke_divadlo/
Predstavenie Keby som len vedela (alebo Tri sestry rok po...) - fotografie
MsKS Senec, Senecké ochotnícke divadlo
Comments are closed.
