Richard Autner v klube Blue Note

Richard Autner band - koncert v Blue Note, Nové mesto nad Váhom - fotografie z eventu

Nie je to zase až tak dávno, čo som publikoval blog z koncertu Richarda Autnera a Martina Geišberga z DK Zrkadlový háj v Bratislave. Rozmýšlal som, či a ako napísať nový blog, aby som sa zbytočne neopakoval alebo len jednoducho vypublikujem z Richardovho koncertu iba fotogalériu bez nejakého sprievodného textu.

Napokon som sa rozhodol pre prvú variantu, aj keď kvôli iným pracovným povinnostiam blog napokon zverejňujem až s odstupom času. Dôvody boli jednoduché… tentokrát Richard so skupinou vystupovali sami, bez prizvaných hostí a zároveň som sa chcel konečne ísť pozrieť do ~~Modrej ustrice~~ Modrej noty v Novom meste nad Váhom.

Opäť to isté a zároveň opäť iné

Richarda mám ako umelca rád. Síce jeho hereckej kariére nejakú pozornosť nevenujem (keďže sledovanie TV a filmov je u mňa skôr sporadickou aktivitou a na divadlo moc času nemám), zato jeho hudobnou som stále nadšený. Zrejme nikdy by sa táto časť jeho života nerozbehla bez toho, ak by sa počas štúdia na konzervatóriu nestretol so skvelým bubeníkom a perkusionistom Marekom Žilincom. Postupom času sa dala dokopy skvelá zostava, ktorej muzikanti (Marek Žilinec (bicie, perkusie), Boris Čellár (gitara), Milan Koyš (basgitara), Valér Miko (klávesy)) pôsobia nielen s Richardom ale aj na mnohých ďalších zaujímavých hudobných projektoch.

Čo mám naozaj na tejto tvorbe rád, je hĺbka textov. Je poetická, čiastočne introspektívna, autentická a nesie v sebe emóciu. Tak ako ju Richard dokáže predniesť slovne, tak ju dokáže interpretovať kapela hudobne. Vo výsledku dostávame kombináciu, s ktorou sa bežná komerčná a konzumná hudba nedá ani porovnávať. Na druhú stranu to zároveň znamená, že to nebude hudba, ktorá bude znieť na veľkých vypredaných štadiónoch a nebude mať milióny prehratí v spotifáji (aj keď by som im to rád doprial). Má však svoju cieľovku, ktorú dokáže osloviť práve svojou špecifickosťou, pretože od hudby očakáva viac ako len tuc tuc tuc tuc…

Dokázalo to aj publikum v Novom meste nad Váhom, ktoré zaplnilo Blue Note a fantasticky sa bavilo. Bez rozdielu prijímalo energiu z javiska a rovnakým spôsobom ju vracalo muzikantom naspäť. Potlesk po každej odohranej skladbe bol toho ďalším dôkazom.

V rámci turné Hrady 2025 Richard spolu so Zuzkou Smatanovou dajú dvojkoncerty na Červenom kameni (29.6.), Spišskom hrade (4.7.), Budatínskom hrade (2.8.) a v skanzene pod hradom Ľubovňa (9.8.). Určite to opäť bude stáť za to! Plus rád by som ešte v spojitosti s členmi kapely odporučil do pozornosti event pod názvom Spojenie. Piateho júna v evanjelickom kostole Modra (lístky TU) Marek Žilinec a Boris Čelár zahrajú s Martinom Geišbergom a Maokom.

Hudobný klub Blue Note

O tomto klube som už veľa počul, každú chvíľu vidím pozvánky na eventy, ktoré sa tu odohrávajú. A možno vás tento článok motivuje ísť sa sem pozrieť na svojho obľúbeného interpreta.

Blue Note mi príde ako pekná ukážka toho, že takýto priestor nemusí byť nutne iba záležitosťou veľkých miest ako Bratislava, Košice, Prešov a podobne… Sami o sebe píšu, že sú multižánrovým priestorom a podľa eventov, ktoré publikujú v kalendári tomu tak skutočne aj je. Nehrajú sa tu iba koncerty, ale pravidelne tu bývajú stand-upy, cestovateľské kino a ďalšie aktivity. Hudobné predstavenia však hrajú prím.

Všeobecne v mnohých kluboch je stage braný len akoby v zmysel „dáme to tam, nech sem chodia nejakí ľudia“ a podľa toho to vo výsledku aj vyzerá. Tu je však priestor pre umelcov postavený tak, aby bol plnohodnotnou súčasťou a srdcom klubu. V základe má javisko 5 metrov a je modulárne rozšíriteľné na 7. Nad ním je po všetkých stranách inštalovaná aktívna aj pasívna zvuková a svetelná technika.

Napriek tomu, že klub nie je extrémne veľký a prakticky z každého miesta je pódium priamo viditeľné, sa po jeho obidvoch stranách nachádzajú plátna a kamera, ktorá koncert sníma aj zároveň posiela projekciu na obidve plátna. Toto je rozhodne koncept, ktorý nemá každý hudobný klub.

Počas koncertov je k dispozícii kaviareň, bar, nejaké to jedlo, obsluha… takže fakt si to ako diváci môžete úplne parádne a komfortne užiť. Taký ideál na produkcie, kde sa neočakáva „kotol“ na státie. Asi na úplný metalový koncert to nie je, ale všetko ostatné si tu kľudne dokážem predstaviť. A ono… to všetko ostatné sa tu aj v čase vyskytuje. Koncerty tu odohrali napríklad Jana Kirschner, Kryštof, Ivan Mládek, Ján Berky Mrenica, Michal Prokop, Milan Lasica, Peter Nagy, Dan Bárta a kopec zahraničných interpretov. Takže ak máte radi muziku v príjemnom a kultúrnom prostredí, Blue Note určite stojí za návštevu.

Fotenie eventu

Ako som písal vyššie, v klube Blue Note som bol reálne prvý krát. Trošku som sa na mieste zamotal autom, zastavila pri mne hliadka mestskej polície, ale napokon ma len chceli správne odnavigovať, aby som omylom nevošiel do nejakého toho zákazu, keďže je tam hneď pešia zóna so zákazmi státia.

Hneď pri dverách som tesne pred zvukovkou stretol Richarda, dali sme pár slov a kapela sa pustila do zvukovej skúšky. V tomto čase som ešte nevedel odhadnúť presnejšie nasvietenie, keďže vysvietené boli ešte všetky svetlá v priestore, kým personál chystal posledné detaily. Klub sa krásne naplnil a koncert začal takmer načas.

O staticky nainštalovanej technike som sa už zmienil. Primárne reflektory osvetľovali prakticky celé javisko, čo som však na efekty očakával, že bude robiť väčšiu pestrosť boli efektové svetlá nad pódiom. Sice sa pomaly točili, naklápali, ale väčšinu času som ich pomaly ani nepostrehol, že by robili nejakú diametrálne odlišnú farebnú atmosféru. Výkon to má určite oveľa väčší, pár krát som si všimol ich ovplyvnenie na niektorých častiach účinkujúcich… ale predstava v mojej hlave bola povedal by som… bujarejšia. Netvrdím, že je to tak pri každom koncerte, no keď už takéto vybavenie mám, tak im dám… ako mi raz povedal jeden osvetľovač, „dobre nažrať“.

Atmosfericky to bolo fajn aj v setupe aký bol použitý, svojim spôsobom to odzrkadľovalo typ muziky a celú pohodu na koncerte. Takže, nebola to výčitka, ale pre mňa ako fotografa by väčšie zapojenie efektoviek znamenalo rôznorodejšiu farebnú skladbu záberov.

Po koncerte som zároveň spracoval zopár fotiek rovno na mieste, tentokrát však už nie na tablete, ale na mojom novom MacBooku, ktorý som mal v rukách len pár dní. V niektorých veciach ešte nie sme úplne kamoši. Z logiky veci rozdielov medzi Windowsami alebo práce na Androidovom tablete ešte nemám na Meku 120% flow a rýchlosť spracovania, no každým jedným dňom je to lepšie. V čase, kedy píšem tento blog už ani nerozmýšľam, že by som na on-site postproces riešil tak ako predtým. Tablet však zároveň v batohu nosím stále… no už iba ako záložné riešenie.

Použitá technika:
CANON EOS R6 mark II + objektív RF 70–200 mm f/2,8 L IS USM
CANON EOS R6 mark II + objektív RF 15-35mm f2.8 L IS USM

Použité nastavenia:
Vyváženie bielej: AWB
Hĺbka ostrosti: f2.8-4
Čas uzávierky: 1/320s – 1/500s (pri bubnovačkách)
ISO: 1600 – 16000
Uzávierka: mechanická v režime H+

Páči sa vám moja tvorba?

Ak sa vám páči to čo vidíte – moje blogy či fotografie, pomôžte mi ich šíriť do digitálneho sveta. Mne každé fotenie a písanie zaberie niekoľko hodín. Vaša podpora vám zaberie iba niekoľko sekúnd!

Budem vám vďačný, ak ma podporíte sledovaním mojich sociálnych sietí:
Facebook: facebook.com/strobefotografia

Instagram: instagram.com/strobesk/

Pomôcť mi môžete aj pridaním hodnotenia mojej práce tu:

Google: g.page/r/CXyzHNpjciUhEB0/review

Facebook: facebook.com/strobefotografia/reviews

A samozrejme, ak budete potrebovať fotografie z nejakého eventu, ozvite sa a dohodneme si detaily.