Epická Hra nielen o tróny v Bratislave

Fotenie veľkého orchestra je z pohľadu rôznorodosti záberov trošku zložitejšou záležitosťou. Väčšinou sú členovia súboru pri menších pódiách zoradení do tvaru ležatého písmena C a v strede stojí v prednej časti, tzn. najbližšie a zároveň chrbtom k divákom, dirigent.

Úskalie je v tom, že pokiaľ orchester ide na efektových svetlách, je pre celok relatívne málo svetla.  Zároveň jeden hráč v zábere prekrýva ďalšieho, takže pri uhloch z 10, 11 / 1 a 2hej hodiny máte chrbát, chrbát, držiak na noty, chrbát, pomedzi ne nástroje a jednu tvár v pozadí a samozrejme v slabom svetle. Zjednodušene povedané samozrejme. V tomto prípade navyše bolo pódium výrazne nasvietený modrými reflektormi, preto väčšina fotiek sa nesie v tomto tóne.

Preto som po prvých záberoch na detaily prehodnotil koncepciu a šiel som radšej na široké zábery na celý orchester a časť hľadiska. Z toho dôvodu som vo veľkej miere používal Canon RF 15-35mm. Ďalšia vec, ktorú som musel pri tomto koncerte zohľadňovať bolo, že som chcel mať v záberoch aj obrazovú projekciu. Takže ako to už býva, bolo treba sa vysporiadať s odlišnou frekvenciou.

Bežné oko vidí obraz z projektora na plátne v pohode, lenže foťák má snímanie rýchlejšie. Teda ak chcem mať „zmrazený pohyb“ závierka potrebovala ísť tak na 1/320s. Čo to znamená? Že ked urobím v sérii 4 zábery, na jednom mám projekciu žltú, na druhom červenú, na treťom zelenú… alebo pásy. Antiflickering buď nechápem alebo pri niektorých projektoroch nefunguje podľa mojej predstavy, takže tu som laboroval snímky na 1/100. Druhý Canon som išiel klasicky s objektívom Canon RF 70–200 mm f/2,8 L IS USM.