Beseda o budovaní blízkosti vo vzťahu
40 rokov praxe v knihe Umenie blízkosti
Samozrejme, nadpis je veľmi zjednodušujúci. Nedá sa dopodrobna v jednej publikácii na 300 stranách napísať všetko. Avšak to, čo sa podarilo Monike Kompaníkovej v knihe Umenie blízkosti zachytiť, je základom pre uvedomenie si svojho ja vo väzbe na vzťahy s partnermi či rodičmi. To by sa nedalo bez kvalitného spoluautora, ktorým je Janko Hrustič.
Práve Monika a Janko boli hlavnými protagonistami besedy Umenie blízkosti v MsKS Senec, ktorú tentokrát moderovala Alena Walterová. Úprimne som bol veľmi milo prekvapený účasťou verejnosti. Väčšinou sú totiž ľudia pri takýchto témach (blízkosť, intimita…) opatrní a hanblivý.
Monika Kompaníková
Pôvodne vyštudovala na Vysokej škole výtvarných umení grafiku a neskôr maľbu. Okrem farieb ju to však priviedlo aj k slovám. Tak ako mnoho iných autorov, aj ona svoje prvé poviedky publikovala v literárnych časopisoch. Pracovala v kníhkupectve, založila a viedla noviny Čo čítať? a literárny portál medziknihami.sk.
Aktuálne sa venuje aj rôznym aktivitám spoločenského a sociálneho zamerania. Spolupracuje s Centrom pre filantropiu, Komunitnou nadáciou Bratislava a Inštitútom pre verejné otázky. Jej poviedky boli publikované v Nemecku, Poľsku, Srbsku, Bulharsku, Rakúsku, Maďarsku, Česku a v Chorvátsku.
Ján Hrustič
Poradenský psychológ a terapeut, ktorý má za sebou 40 rokov praxe. Počas nej pomohol mnohým párom vrátiť do vzťahu blízkosť a dôveru, no mnohým pomohol aj dôstojne sa rozísť, či vyrovnať sa s rozchodom. Ďalších zase sprevádzal životnými obdobiami, ktoré poznamenali pocity osamelosti, neistoty, či pochybností. Sám prešiel vďaka psychoterapii a pracovným skúsenostiam s väzňami či hendikepovanými mladými ľuďmi veľkou osobnou transformáciou.
Vyštudoval všeobecnú psychológiu so špecializáciou na poradenskú psychológiu, absolvoval viaceré sociálno-psychologické a psychoterapeutické tréningy vrátane 9-ročného psychoterapeutického tréningu v Gestalt terapii organizovaného inštitútom Metanoia v Londýne.
Stále živá téma
Každý partnerský vzťah je jedinečný, unikátny a odlišný od hocijakého iného. V ideálnom prípade je pre všetkých „zúčastnených“ miestom vzájomnej dôvery, pochopenia, otvorenosti a pocitu bezpečia. Ale nie je to samozrejmé a v realite to často vyzerá inak. Každý si prinášame do svojho vzťahu s partnerom rôzne stopy, zážitky a vzorce z minulosti. Detstvom a výchovou počínajúc a výsledkami predchádzajúcich vzťahov končiac.
Následkom toho sa môže stať, že žijeme vedľa seba, každý vo svojom vlastnom svete, a keď vzťah upadne do rutiny či stereotypu, môže byť ohrozený nedorozumeniami, spormi či hádkami. Prvotným dôsledkom je pocit osamelosti a odcudzenia, druhotným rozpad vzťahu. Dá sa tomu predísť, ak sa včas dostaví uvedomenie a vôľa k zmene.
Základné spôsoby, ako si uvedomiť čo sa deje a byť v tejto oblasti aktívnymi, načrtol Janko Hrustič aj Monika Kompaníková. Téma je samozrejme obšírna a hlboká, takže v limite trvania besedy sa nedalo ísť do veľkých detailov. To všetko sa ale dozviete v knihe Umenie blízkosti, kde je toho napísané omnoho viac, ako sa na stretnutí dalo stihnúť.
Podstatné však obaja autori povedali – máme moc zmeniť takúto situáciu. Kľúčom je zamerať sa na dôležité aspekty vzťahu, naučiť sa efektívne komunikovať a prevziať zodpovednosť za jeho kvalitu. Zásadná je diskusia o tom, čo spôsobuje pocity osamelosti vo vzťahu, zistenie, ako a kedy sa rozprávať o nepríjemných témach či v niektorých prípadoch viesť dialóg konštruktívnejšie.
Prínosom pre besedu boli aj reálne príklady z dlhoročnej praxe, ktorú v tejto oblasti psychológie Janko Hrustič má. Nie každý príbeh totiž končí tým, že vzťah sa zachová. Občas je pre všetkých lepšie, ak sa cesty rozídu a každý tam má možnosť plnohodnotne pokračovať, aj keď s prípadným iným partnerom.
Fotenie eventu
K foteniu v Labyrinte som už popísal v blogoch dávnejšie. Tento event bol postavený nielen na rozprávaní troch ľudí na pódiu ale aj o zapájaní a otváraní tém návštevníkmi z hľadiska. A aby ich bolo vidieť, tak boli zapnuté svetlá aj v hľadiskovej časti.
Pomohlo to aj pódiu, kam dopadalo viac svetla. Aj keď to bolo v inej farebnej teplote, ale bolo to určite fajn. Rovnako to pomohlo aj protagonistom, ktorý tak mali „svetlejší“ kontakt s návštevníkmi.
90% fotiek je nasnímaných s objektívom RF 70–200 mm f/2,8 L IS USM, keďže na besedu prišlo takmer 60 ľudí a nedalo by sa fotiť z predných radov či voľných stoličiek. Zvyšok pre ilustráciu docvaknuté cez sklo 24-70.
Páči sa vám moja tvorba?
Ak sa vám páči to čo vidíte – moje blogy či fotografie, pomôžte mi ich šíriť do digitálneho sveta. Mne každé fotenie a písanie zaberie niekoľko hodín. Vaša podpora vám zaberie iba niekoľko sekúnd!
Budem vám vďačný, ak ma podporíte sledovaním mojich sociálnych sietí:
Facebook: facebook.com/strobefotografia
Instagram: instagram.com/strobesk/
Pomôcť mi môžete aj pridaním hodnotenia mojej práce tu:
Google: g.page/r/CXyzHNpjciUhEB0/review
Facebook: facebook.com/strobefotografia/reviews
A samozrejme, ak budete potrebovať fotografie z nejakého eventu, ozvite sa a dohodneme si detaily.
Pozrite si aj nasledovné odkazy:
Eventy v Senci: www.facebook.com/mskssenec
Monika Kompaníková: facebook.com/monika.kompanikova
Knihy Moniky Kompaníkovej a Jána Hrustiča si môžete kúpiť napríklad tu:
martinus.sk/2761635-umenie-blizkosti/kniha
martinus.sk/730015-od-osamelosti-k-blizkemu-vztahu-v-partnerstve/kniha
Literárny portál: https://medziknihami.sk/
Beseda Umenie blízkosti - fotografie z eventu
Mestské kultúrne stredisko, Labyrint, Senec
Comments are closed.