Operná legenda Plácido Domingo v Bratislave

Plácido Domingo koncert Bratislava - fotografie z eventu

Legenda, ktorá stále píše prítomnosť

Dlhý čas uplynul od premiérového koncertu španielskeho maestra Plácida Dominga na Slovensku. Kto vtedy tesne pred Vianocami navštívil tento koncert v Bratislavskej Inchebe, určite dodnes nezabudol na Tichú noc, ktorej časť Plácido odspieval v slovenčine.

Po takmer 16 rokoch sa Plácido Domingo vrátil na Slovensko. Keďže tento rok v januári oslávil 85 rokov, galavečer v NTC Peugeot aréne sa niesol v symbolike tohto životného jubilea.

Jeho sólová kariéra je skutočne bohatá a na svojom konte má tisíce vystúpení. Získal 12 ocenení Grammy a je držiteľom mnohých čestných titulov či medailí za zásluhy. Podieľal sa na viacerých projektoch, z ktorých je pre nás najznámejší zrejme Traja tenori, kde spieval po boku Josého Carrerasa a dnes už nežijúceho Luciana Pavarottiho.

Aký zážitok na divákov vo vypredanej hale čakal? Asi ten najlepší, akí si mohli dopriať. Široké spektrum návštevníkov iba dokazuje, že skutočné umenie dokáže byť nadčasové. Koncert nebol len hudobným zážitkom, ale aj pripomienkou, čo znamená skutočná umelecká autorita.

Veľký maestro a veľký orchester

Bratislavský koncert bol súčasťou svetového turné, počas ktorého maestro odpieva koncerty od Španielska cez Nemecko, Rakúsko, Dánsko, Monako, Island, Egypt až po Japonsko. Celkovo je naplánovaných až takmer 25 zastávok do konca roka.

Hudobný doprovod maestrovi v Bratislave mal na starosti približne 50 členný orchester Slovenskej filharmónie pod vedením dirigenta Rastislava Štúra. Program galavečera bol zostavený z výberu známych operných árií, piesní a orchestrálnych skladieb. Nepôsobil muzeálne, ako by si niekto nezainteresovaný mohol pomyslieť. Naopak – interpretácie mali pulz a prirodzenú dynamiku. Plácido Domingo v pravom slova zmysle ukázal, ako môžu ikonické árie znieť, ak ich nesie skutočná spevácka osobnosť.

Domingo sa publiku predstavil s eleganciou, ktorá je preňho typická. Hoci jeho hlas dnes nesie patinu desaťročí, nestratil nič zo svojej expresivity. Práve naopak – bolo cítiť rokmi nadobudnuté skúsenosti, emóciu a kontrolu, ktorú môže ponúknuť len umelec jeho kalibru.

Bratislavské publikum reagovalo od prvých momentov veľmi citlivo. Nebola to len zdvorilá kulisa – bolo cítiť skutočné prepojenie medzi pódiom a hľadiskom. Plácido Domingo v Bratislave ukázal, že skutočná legenda nestarne – len mení výraz.

Skvelí hostia spestrili už tak výborný koncert

Pódium v bratislavskej Peugeot Aréne nepatrilo iba samotnému maestrovi. Postupne sa na pódiu, či už ako sólisti alebo v spoločných skladbách objavili ďalší vynikajúci interpreti.

Ako prvá vystúpila na javisko sopranistka Adriana Kučerová, ktorá v hlavnej časti koncertu odspievala dve sóla a dva duety s maestrom. Ďalšou dámou na pódiu bola ukrajinsko-americká sopranistka Yelena Dudochkin, ktorá vystupovala po celom svete od Carnegie Hall po Mariinsky theatre a bola ocenená za svoj “nádherný hlas” (Voice of America) a „dramatickú inteligenciu“ (Boston Globe). V prvej polovici predstavenia sólovo a po prestávke v duete.

Slovenský tenorista Pavol Bršlík, ktorý žiari na scénach v Berlíne, Londýne či New Yorku odspieval skladby z operného diela Luisa Miller od Giuseppe Verdiho a Dein ist my Ganzes Herz z romantickej operety Das Land des Lächelns.

Nie všetci hostia boli ale iba o speve. Teo Gertler je mladý slovenský huslista a víťaz súťaže Virtuosos. Aj keď ešte nedosiahol plnoletosť, už koncertuje na významných pódiách doma aj v zahraničí. Práve jemu patrilo pódium počas virtuóznej skladby pre husle a orchester Carmen Fantasy.

Atmosféra gradovala s každým ďalším vstupom. V závere večera sa koncert premenil na oslavu – nielen hudby, ale aj samotného fenoménu menom Plácido Domingo.

Publikum po každej odspievanej skladbe odmenilo interpretov veľkým potleskom, takže po dvoch 50 minútových častiach nechýbali štyri prídavky, kde sa predstavil aj Plácido Domingo mladší. Záverečná Granada v podaní všetkých interpretov bola zlatým klincom tohto výnimočného večera.

Takéto podujatia presahujú rámec bežného koncertu. Sú pripomienkou toho, že hudba dokáže prepájať generácie, kultúry aj krajiny. Plácido Domingo v Bratislave nebol len interpretom – bol nositeľom tradície, ktorú počas celého svojho umeleckého života formuje.

Fotenie eventu

Operné koncerty, respektíve koncerty vážnej hudby sú špecifické v tom, že je potrebné minimalizovať pohyb, presuny aj akékoľvek zvuky techniky, ktoré by mohli rušiť divákov. Fotí sa väčšinou iba počas určitých častí skladieb, kedy ako by som to veľmi zjednodušene povedal… je väčší hluk.

Presuny sa riešia v čase medzi skladbami a teda jedna skladba sa fotí prakticky iba z jedného spotu. Publikum je na akékoľvek rušenie veľmi citlivé. Bohužiaľ nedá sa to vždy 100% dodržať, dá sa to iba minimalizovať. Na jednu stranu máte požiadavku na nejaký set záberov, na druhú musíte brať na zreteľ vyššie spomenuté obmedzenia.

Koncert Plácida Dominga nebol časovo limitovaný, keďže hostia sa na pódiu striedali prakticky takmer každú druhú skladbu. Čo skôr obmedzovalo môj pohyb na mieste bola ostatná technika, ktorá bola potrebná pre strihaný prenos videa na dve veľkoplošné obrazovky. Chalani od videa samozrejme zabrali tie najlepšie miesta – dve kamery na fronte pred miestami s mikrofónmi, ďalšia v stredovej uličke, ďalšie dve v FOH a ešte jedna na pohyblivom ramene žeriavu.

Aby som čo najmenej zavadzal vo výhľade, pri dvoch pozíciách som využíval práve miesta kameramanov v zmysle, že som v bezpečnej vzdialenosti od nich urobil vždy niekoľko snímkov. Ono či už celý koncert na jednom mieste „zavadzia jedna postava“ alebo na pár sekúnd dve je v konečnom zmysle takmer irelevantné.

Keďže pred týmito miestami sa fotiť nedalo (s pripočítaním šírky záberu kamier a ich pohyb), tak vhodných fotospotov pre čisté zábery nebolo až tak veľa, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ako fotograf proste nesmieš obmedziť pre koncert dôležitejších technikov. Keď k tomu pripočítam javiskovú techniku (monitory, odposluchy), notové stojany a stojanové mikrofóny, takmer vždy v zábere z dostupných uhlov sa prekrývala časť postavy alebo tváre. A bolo jedno či sa fotí z fotopitu (resp. priestoru pri pódiu) alebo z bočných uhlov spoza divákov.

Výsledný fotoset išiel následne na schválenie manažmentu interpretov. Fotky, ktoré boli uvoľnené na publikovanie nájdete dole v galérii.

Použitá technika:
CANON EOS R6 mark II + objektív Canon RF 70–200 mm f/2,8 L IS USM
CANON EOS R6 mark II + objektív RF 24-70mm f2.8 L IS USM + RF 15-35mm f2.8 L IS USM

Použité nastavenia:
Vyváženie bielej: AWB
Hĺbka ostrosti: f2.8-4
Čas uzávierky: 1/200 – 1/320s
ISO: 1600-8000 (vyššie hodnoty pre zábery publika)
Uzávierka: elektronická v režime H

Páči sa vám moja tvorba?

Ak sa vám páči to čo vidíte – moje blogy či fotografie, pomôžte mi ich šíriť do digitálneho sveta. Mne každé fotenie a písanie zaberie niekoľko hodín. Vaša podpora vám zaberie iba niekoľko sekúnd!

Podporte ma sledovaním mojich sociálnych sietí:
Facebook: facebook.com/strobefotografia

Instagram: instagram.com/strobesk/

Pomôcť mi môžete aj pridaním hodnotenia mojej práce tu:

Google: g.page/r/CXyzHNpjciUhEB0/review

Facebook: facebook.com/strobefotografia/reviews

A samozrejme, ak organizujete event a potrebujete partnera pre fotografie, ozvite sa a dohodneme si detaily.