Muzikantský Pezinek = Muzikantská Včelnica

Muzikantský Pezinek 2026 - Včelnica Pezinok - fotografie z eventu

Lokálny hudobný festival Muzikantský Pezinek fotím od jeho prvého, respektíve nultého ročníka. Vtedy ma môj kamarát Štefan Húska poprosil, či by som nemohol na chvíľu dôjsť. Štefan je výborný fotograf a zároveň bubeník, takže nikdy nemal dobré fotky na ktorých by hral na bicie.

Napokon som vtedy nafotil prakticky celý event, čo v tom čase bolo tuším viac ako 6 kapiel. Niektorá mi tam chýbala, lebo som mal už dohodnutý jeden koncert v Bratislave, takže som sa rýchlo presunul, nafotil event v Petržalke a zase sa vrátil do Pezinka.

No a tak sa začal môj fotopríbeh spojený s Richardom Vittkom a Muzikantským Pezinkom. Ani tento rok som nemohol chýbať, keďže tento event je veľmi špecifický oproti bežným festivalom. Je to malé, nenájdete tu žiadne známe a veľké kapely, veľké svetelné setupy, žiadne stovky návštevníkov a dlhé čakania pri stánkoch s občerstvením.

Povedal by som, že je to presne ten typ komunitnej akcie, kde sa stretnú kamoši, spolu si zahrajú, ľudia sa zabavia, pojedia, popijú a nakoniec idú úplne v pohodičke o polnoci domov.

Nové miesto, nová tradícia?

Po prvý raz sa Muzikantský Pezinek premiestnil z interiéru Pezinského domu kultúry do exteriéru Pezinskej včelnice. Takáto zmena má samozrejme svoje výhody aj nevýhody.

Včelnica je areál vo viniciach, takže sa nachádza mimo centra mesta. Prídu sem teda iba tí, ktorí majú úmysel na festival prísť. Nikto z okoloidúcich, ktorí sa večer motajú mestom, sem nezablúdi. Veľká je aj závislosť na počasí. No a posledná vec je počet ďalších eventov v meste alebo okolí, ktorých bolo tento rok viacero.

Za mňa osobne, napriek spomínaným rizikám, je tento presun pre Muzikantský Pezinek dobrým krokom. Je to od začiatku charakteristický event, ktorý je založený na miestnom prostredí, ľuďoch aj muzikantoch.

Postupne v areáli dobrovoľníckou prácou vznikol priestor pre návštevníkov aj dvojpodlažné kryté pódium. Kopec vecí je jednoduchých, improvizovaných avšak spĺňajúcich svoj účel. A práve tento stav areálu dal festivalu špecifický mood.

Lokálna hudobná scéna

Muzikantský Pezinek je eventom, ktorého hudobnú zložku špecificky tvoria amatérski hudobníci a kapely z Pezinka a blízkeho okolia. Rovnako tomu bolo aj tento rok. Na jednej strane to veľmi obmedzuje možnosť výberu, na druhej ale podporuje lokálnu scénu a zviditeľňuje tých, ktorí tu žijú a tvoria.

Včelnica mala v pôvodnom harmonograme päť interpretov so začiatkom od 15:30. Ako prvá kapela mali vystúpiť Ukulele band, napokon sa však ich vystúpenie nekonalo. Tento čas však pódium nezostalo prázdne a spontánne sa tu rozbehla malá hudobná jamovačka.

Po tejto improvizovanej vsuvke začali samotné koncerty. Ľubo so Samom ako Iné Xichty odštartovali najprv vo dvojici a nakoniec skončili vo štvorici. Toto bola pekná ukážka, že keď je niekto muzikant, tak sa dokáže pridať a vznikne tak zvukovo bohatšia interpretácia. Medzitým si jeden song s nimi odspievala aj Emily Sandtnerová z kapely Takto.

Prúdy riek hrali na festivale aj minulý rok. Bola to najpočetnejšia zostava a rovnako ako minule odohrali svoj folkový set vlastnej tvorby. Predposlednou kapelou boli Oči jasajú, tuším zo Svätého Jura a napokon všetko uzavreli domáci Takto.

V čase, kedy sa na hlavnom pódiu striedali a nazvučovali kapely program vyplnili dve diskusie. Najprv Martin Tomovčík a Matúš Török predstavili úvodný ročník festivalu Zrkadlenie, ktorý sa v areáli Včelnice uskutoční 22. augusta a v druhej pauze som sa k mikrofónu dostal ja a s Richardom sme sa porozprávali o fotení koncertov.

Kam kráča Muzikantský Pezinek

Tento hudobný festival má za sebou tretí rok existencie. Nie je podstatné, či ten úvodný bol nultý ročník alebo mu dáme číslovku 1. Zo strohého priestoru kultúrneho domu sa presunul do krásnej prírody a priniesol iný zážitok z eventu.

Aj keď v termín konania musel zabojovať o priazeň návštevníkov s inými eventami v okolí, skalná skupina hudobníkov, ich priateľov, rodín a všeobecne „komunity“ si sem cestu našla.

Muzikantský Pezinek pre mňa osobne nie je o profesionálnej organizácii, perfektne pripravenom stejdži, slávnych interpretoch. Je to low-cost event, kde množstvo toho čo tu je pramení z priateľskej pomoci a na ochote prísť, pomôcť, zúčastniť sa, podporiť. Veľa vecí tu stojí a padá na zanietenosti hlavnej postavy filmu a jeho priateľov. Veľa vecí a robí improvizovane, na poslednú chvíľu.. alebo sa jednoducho ani nestihnú zrealizovať. Tak to proste je. Každého deň má len 24 hodín, ktoré sa musia rozdeliť medzi prácu, rodinu a napokon aj organizáciu.

Ak sem budúci rok zamierite, nenájdete v ničom dokonalosť. To čo tu je, má trochu inú hodnotu. Strávite vo Včelnici čas s priateľmi pri dobrom guláši, pivku a samozrejme muzike. A táto pohoda tu verím zostane aj do ďalších ročníkov.

Svojou či už pomocou, alebo účasťou podporíte tých, ktorí aj napriek všetkému marazmu tohto štátu a náladám v spoločnosti nehodili vidly do žita a stále sa snažia udržiavať miestnu komunitu a kultúru nažive.

Fotenie eventu

Fotenie koncertov cez slnečné dni znamená nutnosť rozhodnúť sa, čo má na snímke prioritu. Keďže kapela je rozostavená na zastrešenom pódiu, je jasné, že pokiaľ tam nie sú umiestnené umelé svetlá, že bude vždy výrazne tmavšia ako okolie v silnom slnečnom svetle. Chce to nájsť kompromis, kedy okolie hlavnej scény nebude prepálené a postavy v tieni bude možné rozumne povyťahovať v rámci postprocesu.

Ďalšou drobnou komplikáciou je veľkosť priestoru. Netýka sa to len špecificky stavby vo Včelnici, ale všeobecne malých priestorov. Stačí rozostaviť pódiovú techniku a do záberu dostanete množstvo toho, čo my ako fotografi voláme „chaos“. Sú to rôzne stojany, visiace káble, stĺpiky, mikrofóny, reproduktory, monitory… Z jedného uhla vám pre úplne čistý hero shot prekrýva časť tváre mikrofón, z iného zase stĺp a podobne. Malá scéna plná techniky zároveň obmedzuje dynamiku priestoru v tom zmysle, že každý člen kapely má prakticky iba statické miesto.

Pri fotení cez deň bez efektových svetiel jedinú dynamiku alebo dramatičnosť fotky viete dosiahnuť v princípe iba hrou/úpravou prirodzeného svetla a tieňa.

Z Muzikantského Pezinka som nechcel priniesť iba XYZ fotiek interpretov (aj z vyššie popísaných podmienok). Podstatnú časť výstupov tvorí atmosféra a ľudia na evente. Z celkového počtu cca 130 fotiek, ktoré som organizátorovi dodal, som do galérie v tomto článku preto vysekal práve časť fotiek interpretov. Tie potom skôr nájdete na ich sociálnych sieťach.

Použitá technika:
CANON EOS R6 mark II + objektív RF 70–200 mm f/2,8 L IS USM
CANON EOS R6 mark II + objektív RF 24-70mm f2.8 L IS USM

Použité nastavenia:
Vyváženie bielej: DL, CL, SH
Hĺbka ostrosti: f2.8-4
Čas uzávierky: 1/320 – 1/500s
ISO: 100 – 16000
Uzávierka: mechanická v režime H+

Páči sa vám moja tvorba?

Ak sa vám páči to čo vidíte – moje blogy či fotografie, pomôžte mi ich šíriť do digitálneho sveta. Mne každé fotenie a písanie zaberie niekoľko hodín. Vaša podpora vám zaberie iba niekoľko sekúnd!

Podporte ma sledovaním mojich sociálnych sietí:
Facebook: facebook.com/strobefotografia

Instagram: instagram.com/strobesk/

Pomôcť mi môžete aj pridaním hodnotenia mojej práce tu:

Google: g.page/r/CXyzHNpjciUhEB0/review

Facebook: facebook.com/strobefotografia/reviews

A samozrejme, ak organizujete event a potrebujete partnera pre fotografie, ozvite sa a dohodneme si detaily.