Koncert Oceánu rozoznel kostol v Modre

Koncert Oceán 40 rokov Bratislava - Modra, fotografie z eventu

V spojitosti s kapelou Oceán som si spomenul na roky, keď sme ako mlaďasi chodili na diskotéky. Vtedy u nás ešte neboli žiadne diskobary. Muziku hrali DJi v kultúrnych domoch a každú sobotu večer sme sa stretávali ako partia, niečo popili, zatancovali, riešili baby… a sem tam sa aj nejaká tá fyzická výmena názorov udiala. Tak to na dedinách proste fungovalo na začiatku 90tych rokov.

Od detstva som bol metalista… a jedného dňa prišiel Oceán, Shalom a podobné zoskupenia inšpirované synth-popom najmä v podaní Depeche Mode. Depešáci boli pre nás metalistov presne ten opačný breh. Niečo, proti čomu sme bojovali. Samozrejme, nie fyzicky… náš „rebelský prejav“ spočíval v tom, že keď na diske pustili niečo od týchto kapiel, bol to pre nás signál vyraziť na parket.

Na rozdiel od dievčat a „intelektuálov“, ktorí prežívali túto hudbu a texty s výraznou emóciou v pohybe, my sme dávali to najdrsnejšie pogo. Že to nemalo nič spoločné so zvukom z reprákov, rytmom skladby alebo precítením je druhá vec. Ani nám o to nešlo. Boli sme vlastne decká a toto bola naša forma prejavu v boji proti nastupujúcemu trendu elektronizácie hudby.

Zase tá Forrestova bonboniéra

Keď si na to teraz tak spomínam, musím sa sám na sebe smiať. Odvtedy ubehlo kopec rokov a dnes vnímam hudbu diametrálne iným pohľadom. A tá elektronika… mi vlastne aj dosť vyhovuje. Takmer každý deň si pustím nejaký DJ set z veľkých festivalov ako sú Tomorrowland alebo Ultra. Na zvuk gitár a dobrý rock som však nezanevrel. Len som si to nejako v hudobnej časti mozgu upratal.

Keď mi Andrej písal, že organizuje koncert Oceánu v priestoroch Nemeckého evanjelického kostola v Modre, vedel som, že tam chcem ísť. Pozrieť si legendu naživo. Kapelu, s ktorou som kedysi na jednej planéte nechcel byť. A teraz ju pôjdem fotiť pri príležitosti štyridsiateho výročia pôsobenia na scéne. To nevymyslíš… to je život 🙂 presne ten, ktorý sa skrýva vo Forrestovej bonboniére.

Oceán - včera, dnes a zajtra

Do povedomia sa Oceán (a neskôr aj Shalom) dostali nejako plus mínus okolo roku 1990. Syntetizátorová muzika nebola u nás vtedy ešte úplne doma a tak pôsobila spočiatku exoticky. Elektronické bicie si pamätám akurát tak u Dalibora Jandu. Kto bol fanúšikom Depeche Mode, videl v Oceáne práve tento štýl. Najväčším prelomom v kariére bolo, keď sa kapela stala predskokanom britských Erasure, ktorí patrili k hviezdam synth-popu a new wave. Po čase vzniklo zoskupenie Shalom, kde bola citeľná väčšia inšpirácia židovskou kultúrou.

Keď v roku 2010 obišla verejnosť správa o smrti Petra Muka, prirodzene to vyzeralo na koniec celej éry Oceánu. Väčšinou to totiž býva tak, že ak je v skupine taká výrazná osobnosť a odíde, nikdy sa už kapele nepodarí postaviť na nohy a zopakovať predchádzajúci úspech. Toto poznajú aj celosvetovo slávne kapely, z ktorých časť skončila úplne a časť je už len akýmsi dojazdom. Samozrejme, výnimky sa nájdu aj tu. Prípadne sa členom podarí naštartovať nové a úspešné projekty. Jeden príklad za všetky – Nirvana – Dave Grohl – Foo Fighters.

Oceán dlho nestál s tichými vodami. Do kapely prišla Jitka Charvátová, ktorá dala pôvodným pesničkám zase iný nádych. Tvorba kapely ale nezostala iba na starých existujúcich songoch. Vyšli dva nové albumy – Ve smíru a Femme Fatale.

40 rokov od svojho vzniku Oceán oslávil nielen kompiláciou Nic blíž, nic dál. Skladby od roku 1990 až po 2025 doplnilo aj niekoľko bonusov vrátane jedného doteraz nevydaného songu Dej. Celý album, ktorý okrem digitálnej formy a CD vychádza aj na klasickom vinyle, je veľmi vydarenou pripomienkou celej doterajšej éry.

Modra je dobrá

Výročie existencie na hudobnom svete Oceán podporil aj niekoľkými výnimočnými koncertami a viacnásobným krstom. Jediným koncertom na Slovensku bol event odohraný 29. novembra v Nemeckom evanjelickom kostole v Modre.

Je to svojim spôsobom unikátny priestor, kde sa odohralo už niekoľko kultúrnych eventov. Má to tu svoje neopakovateľné čaro a atmosféra je diametrálne odlišná od moderných klubov alebo koncertných priestorov. Je svojská vizuálne aj zvukovo. A ešte keď sa tu niečo koná v tomto ročnom období, je vnútri samozrejme docela klemra. S týmto sa však počíta a aj organizátori koncertu na to vopred upozorňovali.

Väčšinu návštevníkov tvorila generácia, ktorá na hudbe Oceánu vyrastala. Po úvodnom sete od Maja Polyaka nasledovalo krátke čítanie niekoľkých textov (V náladě, Večer na zámku a Osud), pri ktorých sa projektovala fotka Petra Muka nad priestorom oltára a kazateľnice. Vyzeralo to, ako keby sa Petr z výšky pozerá. A nielen pozerá, ale sa aj spokojne usmieva. Spolu s precíteným čítaním to u mnohých návštevníkov spôsobovalo zimomriavky.

Pritom sa stihla upraviť scéna a na pódium vyšiel Oceán. Jitka Charvátová, Petr Hons, Jan Vozáry a Petr Kučera odohrali a odspievali výborný setlist skladieb. Publikum to ocenilo nielen potleskom ale aj spoločným spevom. Nasledoval ešte slovenský krst albumu s Jurajom Čurným a Noemi a samozrejme nechýbali prídavky. Fenomén Oceánu a odkaz Petra Muka žije ďalej. Nezostala po nich žiadna Prázdná ulice, ale komunita oddaných fanúšikov.

Oceán - 40 - Setlist skladieb koncertu

Dávná zem
Létám
Doeky v zemi
Braň se touhám
Prázdná ulice
Nadéje
Padají koně
Noc je jako
Narcis
Poslední soud
Nic blíž, nic dál
Lék světu
Dante
Bludný Holanďan
Loď zázraku
Dej
Kříž a plán
V Náladě
Čas
Ráchel
Vyznání
Vyjdi ven
Z nás jsme ty Někdo

Fotenie eventu

Priestor bol nasvetlený nielen na pódiu samotnom, ale organizátori využili aj bočné strany celého kostola, čo dodávalo vizuálne veľmi pekný kompaktný celok. Pri zvukovej skúške sa išlo viac do žlta (viď zopár záberov dole v galérii), avšak koncert samotný bol celý ťahaný do saturovaných červených, ružových a fialových farieb. To je kombinácia, ktorá pre fotografiu nie je práve ideálna, no ako stále hovorím, koncert sa nerobí pre fotografov, ale pre návštevníkov. Predskokan Majo Polyak bol nasvietený menej intenzívne, atmosféra išla viac do takého ponurejšieho vizuálu, takže tu som musel ISO ťahať vyššie. Chýbalo tam viac bieleho, napríklad spotového svetla, ktoré by ho na fotkách vytiahlo a odseparovalo od okolia. To je už ale údelom tých, ktorí majú publikum pripraviť na hlavné hviezdy.

Spotov na fotenie bolo dosť, prakticky som nemal obmedzený pohyb v priestore. Asi jediným limitom bolo rozloženie vybavenia priestoru, napríklad fixné široké lavice. Fotiť sa dalo rovnako z prízemia ako aj z poschodia. Mal som zámer urobiť presné symetrické fotky z úrovne organu, s lavicami po bokoch a chodbičkou v strede. Tu však vo výhľade zavadzali lustre visiace zo stropu, ktoré presne prekrývali miesto, kde väčšinu času stála speváčka. Preto som išiel napokon trošku z uhlov a časť visiacich káblov alebo lustrov odretušoval, aby na fotke nepôsobili rušivo.

Použitá technika:
CANON EOS R6 mark II + objektív RF 70–200 mm f/2,8 L IS USM
CANON EOS R6 mark II + objektív RF 24-70mm f2.8 L IS USM

Použité nastavenia:
Vyváženie bielej: 3200-4000 s úpravou v postprocese podľa potreby
Hĺbka ostrosti: f2.8-4
Čas uzávierky: 1/320-1/400s
ISO: 2000 – 8000
Uzávierka: mechanická v režime H+

Páči sa vám moja tvorba?

Ak sa vám páči to čo vidíte – moje blogy či fotografie, pomôžte mi ich šíriť do digitálneho sveta. Mne každé fotenie a písanie zaberie niekoľko hodín. Vaša podpora vám zaberie iba niekoľko sekúnd!

Stačí ak ma podporíte sledovaním mojich sociálnych sietí:
Facebook: facebook.com/strobefotografia

Instagram: instagram.com/strobesk/

Alebo mi pridajte hodnotenie mojej práce tu:

Google: g.page/r/CXyzHNpjciUhEB0/review

Facebook: facebook.com/strobefotografia/reviews

A samozrejme, ak budete potrebovať fotografie z eventu, ozvite sa a dohodneme si detaily.