Čarovné ostrohy a Iconito - dokonalé fúzie zvuku a tanca

Koncert Čarovné ostrohy, Bratislava - fotografie z eventu

V jednom z predchádzajúcich eventových blogov, konkrétne z fotenia koncertu českej kapely VESNA, som si pochvaľoval, aké príjemné je spojenie modernej hudby s prvkami folklóru. To som ale ešte netušil, aký zážitok ma čaká iba o týždeň neskôr, kedy na javisko v Stars Auditoriu vystúpia dve zostavy, ktoré v živom vystúpení predčili všetky moje očakávania.

Koho z vás by zaujímali výhradne fotky a nechcete čítať moje osobné dojmy, vyspoilujem teda hneď na začiatok… Spojenie popu, rocku, folklóru, moderny, spevu, tanca… v neskutočne dobrej dramaturgii, choreografii, nasvietení, prevedení… a hlavne s úctou k tradíciám.

Keď som dostal od Peťa Živnera pochvalu po tom, ako som mu poslal svoj fotografický výstup, napísal to krátko a výstižne. Citujem: „popichyyyyyy su tie fotkyyyy“. Sorry Peťo, ale fakt som musel, lebo tieto slová idem replikovať na predstavenie, tak ako zostavy Čarovné ostrohy, tak aj Iconito. „Popichyyyyyy to boloooo!!!“

Čarovné ostrohy - Rockom krokom, alebo folklór natvrdo

V Stars auditoriu išlo o dvojkoncert hudobno tanečných skupín, kde hlavní protagonisti (Peter Živner – Čarovné ostrohy a Kristián Dufinec – Iconito) obidvoch majú historické spojenie s Lúčnicou, aj keď v rôznych časových obdobiach. Obidvaja však prepájajú inšpiráciu folklórom s moderným podaním po svojom. Každý má inak poňaté zhudobnenie, choreografiu a prejav. Preto malo istú logiku urobiť predstavenie spoločne, kde každý si potiahne svoju pílku. Žiaden battle, žiadne dokazovanie kto je lepší. Jednoducho dve napeckované predstavenia v jeden večer a na jednom mieste. Win-Win pre všetkých!

Ako prví na pódium vystúpili Čarovné ostrohy. Tí oslavovali 20 rokov od založenia a ponúkli unikátne prearanžovanie folklóru do rockovej podoby. Zároveň k tomu pridali pod taktovou umeleckého vedúceho a choreografa Peťa Živnera silný a dynamický drive. Hudobnú časť tvoria skúsení muzikanti Juraj Zaujec, Peťo Bažík, Ľubo Horňák, Štefan Bugala či Marek Konček.

Tanečné vystúpenia boli pestré, a to nielen svojou dynamickou choreografiou ale aj vizuálom. Aby sa v príhodnú chvíľu stihli pripraviť sa využilo buď samotné hudobné vystúpenie kapely alebo v spojení s akrobaciou vo výške. Prvýkrát to bolo na stuhách a druhýkrát s kruhom.

Úplne sa mi páčil ten kontrast svetiel, pohybu a muziky. Takto poskladaný set zabezpečil, že sa v harmonograme všetko stíhalo pripraviť, nevznikali prestoje a celé vystúpenie Čarovných ostrohov išlo od začiatku do konca v správnom tempe. Nemalo to jednoducho chybu. Fúzia tradície, prerábky najznámejších ľudových piesní, kombinácias so svetovou popovo rockovou muzikou, vlastná tvorba… a mega tanečné choreošky… tomu poviem proste „moderný folklór“, ktorý si budem pamätať ešte hodne dlho!

Iconito - 10 ro(c)kov na scéne

Po krátkej prestávke a technickej príprave pódium patrilo druhej kapele. A oslava desať rokov na hudobnej scéne to bola parádna. Na rozdiel od vystúpenia Čarovných ostrohov som vnímal túto druhú časť večera, respektíve spôsob podania trochu inak. Kým to prvé som viac vnímal vizuálne, u Iconita som to preciťoval viac hudobne. Netvrdím, že to tak skutočne bolo, ide o môj dojem. V obidvoch prípadoch išlo o výborné spojenie hudby s tancom, avšak každá zostava to interpretuje odlišne. A v tom to bolo skvelé. Kto do Stars Auditoria prišiel na tanec, folklór, rock či pop… dostalo sa mu všetkého.

Ale naspäť konkrétne k Iconito. Koncert bol prierezom doterajšej tvorby kapely a projektu Korene. Na koncerte akoby jednotlivé etapy boli oddelené tématickými dokrútkami. Projekcia na plátnach tak istým „dokumentárnym spôsobom“ dopĺňala históriu a zároveň počas nich mala kapela a ďalší vystupujúci priestor na prípravu ďalšieho „čísla“. Keď hovorím o ďalších vystupujúcich, tak by sa patrilo ich aj konkrétnejšie spomenúť. Prvým z nich bol Robert Burian, s ktorým zahrali remixovaný song Není také poléčko. Na mikrofóne ich doplnili speváčky z projektu Korene. Približne v polovici koncertu sa k zostave pridal Peter Lipa. Najskôr s Kristiánom odspievali duet, ktorý zatiaľ oficiálne ešte nevyšiel (predpoklad vydania spolu s videoklipom je máj tohto roka) a následne nechýbala klasika Maturantky.

Koncert Iconito nebol iba o speve, ale aj o tanci. Okrem hudobníkov javisko patrilo pri niektorých skladách aj sólistom moderného baletu a členom folklórneho súboru Zemplín z Michaloviec. Východniari tak svojim temperamentom a umením opäť dobyli hlavné mesto.

Nakomponovaná zmes choreografie, videoprojekcie, hostí a predovšekým tvorby Iconito počas ich 10 ro(c)kov na scéne stála za to. Čo sa mi ale najviac páčilo, je samotný spôsob spojenia tradície a súčasnosti. Bol to dôkaz, že keď sa povie folklór, neznamená to iba mcaca mcaca, ktorej cieľovou skupinou sú pamätníci.

Fotenie eventu

Veľkú časť vystúpení tvoril skupinový tanec a trebalo tomu prispôsobiť aj fotenie. Pohyb na pódiu bol totiž neporovnateľne rýchlejší ako tomu býva pri bežných koncertoch. Toto bol víchor tvarov, farieb, končatín, zmien smerov, vzdialeností, dynamiky, prekrývania sa… kde asi neexistuje ideálny uhol vzdialenosť a rámovanie obrazu.

Z toho dôvodu som pristúpil k tomu tak, že nacvakám veľké množstvo záberov a v postprocese budem kruto selektovať. Pri snímkách akrobatky vo výške alebo scénickom tanci vo dvojici to bolo v pohode, akonáhle ale na pódiu tancovalo 5-10 protagonistov, už počet snímkov prudko narastal.

Napokon som vo finále vybral pre každú kapelu cca 60 fotiek. To je minimálne o tretinu viac fotiek ako zvyknem dodávať alebo publikovať. Teraz to však bola radosť robiť a keď som chcel mať rôzne typy záberov, bolo by mi ľúto niektoré z nich nechať ležať digitálnym ľadom. A to robí z tohto článku môj najfotkovejší blog. Vedel by som vyprodukovať pre každu z kapiel aj ďalších 30 kusov, ale takto je to naporiadku a stačí.

A len taká funny skúsenosť zo samotného záveru celého večera. Pre Iconito som bol dohodnutý, že na záver bude ďakovačka celej zostavy, potom sa otočia chrbtom k hľadisku a na široký záber to cvaknem od postu bubeníka. Už predposlednú pesničku som teda stál zboku pripravený na finále.

Akcia, klapka, ďakovačka, ja zaberám pozíciu ako sniper na strelnici, na pódiu cca 40 účinkujúcich, otočia sa ku mne, nastúpení do dvoch radov, nádych, prst na spúšť, namačkávam a… osvetľovač vypol prakticky všetko svetlo, ktoré ich z mojej strany nasvecovalo. Zostalo iba zopár modrých efektoviek. Mám tam teda svetelé hľadisko, ale umelcov prakticky v tme. Zopakovať záber sa už nedalo, a hlavne bez koordinácie s osvetľovačom to nemalo zmysel.

FAAAAAK! Keby bol Forrest Gump koncertný fotograf, vo filme by určite pozmenil svoju slávnu frázu na „… život je ako bonboniéra, nikdy nevieš, ktoré svetlo ti vypnú“. Niečo som zachránil v čiernobielej kombinácii, ale už to nebolo zďaleka to, akú predstavu o tejto konkrétnej fotke som mal. Snímku v kombinácii BEFORE-AFTER nájdete pod setupom nižšie.

Použitá technika:
CANON EOS R6 mark II + objektív RF 70–200 mm f/2,8 L IS USM
CANON EOS R6 mark II + objektívy RF 24-70mm f2.8 L IS USM a RF 15-35mm f2.8 L IS USM

Použité nastavenia:
Vyváženie bielej: AWB
Hĺbka ostrosti: f2.8-4
Čas uzávierky: 1/320s – 1/500s
ISO: 1600 – 10000
Uzávierka: mechanická v režime H+

Koncert Iconito, Bratislava - fotografie z eventu

Páči sa vám moja tvorba?

Ak sa vám páči to čo vidíte – moje blogy či fotografie, pomôžte mi ich šíriť do digitálneho sveta. Mne každé fotenie a písanie zaberie niekoľko hodín. Vaša podpora vám zaberie iba niekoľko sekúnd!

Budem vám vďačný, ak ma podporíte sledovaním mojich sociálnych sietí:
Facebook: facebook.com/strobefotografia

Instagram: instagram.com/strobesk/

Pomôcť mi môžete aj pridaním hodnotenia mojej práce tu:

Google: g.page/r/CXyzHNpjciUhEB0/review

Facebook: facebook.com/strobefotografia/reviews

A samozrejme, ak budete potrebovať fotografie z nejakého eventu, ozvite sa a dohodneme si detaily.