Ako lepšie porozumieť sebe a ostatným

Som rád, že hneď od prvého mesiaca sa v Labyrinte MsKS v Senci opäť rozbiehajú diskusie a prednášky pre verejnosť. Minuloročné boli vždy zaujímavé, zloženie hostí pestré a so širokým záberom tém. Mali sme tu hercov, spisovateľov, historikov, psychológov, spevákov, divadelníkov… Každá prednáška či talkshow mala niečo do seba. Ľudí občas viac a občas menej. Niekedy divákov pritiahlo známe meno z obrazovky, niekedy to bolo skôr o užšom, špecifickejšom zameraní. Rovnako to určite bude aj tento rok. Podstatné je, aby si event dokázal nájsť cieľovú skupinu.
Rok 2025 začal možno ťažšou, ale o to v súčasnosti potrebnejšou témou hľadania spôsobu vzájomného porozumenia. Alena Walterová sa rozprávala s psychoterapeutom, psychológom, koučom a lektorom Ivanom Vyskočilom.
Ivan Vyskočil, neporozumenie, traumy a tie ďalšie veci
Každý sme sa s tým stretli nespočetnekrát. Riešime nejaký problém a máme pocit, že druhá strana nás vôbec nepočúva, nechápe a nerozumie. Niekedy to síce môže byť takzvaný „syndróm rýchlej huby“, čo definoval doktor Šoko Tabaček ako proces, kedy ústa už rozprávajú, ale mozog ešte nedomyslel, ale často je to o obyčajnom neporozumení. Nielen medzi dospelými a deťmi, ale aj medzi kolegami, v rodine a prakticky vo všetkých druhoch komunikácie.
Otázne je, prečo je to tak. Naše správanie vychádza z nejakých vzorcov, ktoré sme v minulosti zažili a asociovali sa nám natoľko, že sú našou prvou voľbou. Ak ste nikdy nevideli vašich rodičov držať sa za ruky, nevidíte dôvod na to, aby ste chodili ruka v ruke so svojou partnerkou. Ak ste boli v minulosti vždy potrestaní, keď ste neodviedli dokonalú prácu, budete od svojho šéfa očakávať to isté. Takýchto príkladov by mohlo byť veľa. Rôzne traumy z minulosti, ktoré si už ani nepripúšťame, pritom z podvedomia stále vplývajú na naše rozhodnutia. A to nás niekedy ovplyvňuje natoľko, že v slovách druhého nepočujeme to, čo hovorí.
Ako z takého bludného kruhu von? Cesta existuje vždy, ale nie zakaždým sme schopní ju vnímať. Existuje veľa rôznych metód a spôsobov. Niektoré sú založené na vedeckých metódach a ďalšie neustále vznikajú ako ezoterické smery. Tie najškodlivejšie vo finále zamotajú zraniteľného človeka ešte viac, nehovoriac o tom, že ľudia v ťažkej situácií sa stávajú ľahkými obeťami manipulácií a finančným zdrojom rádoby „liečiteľov“.
Preto som bol celkom rád, že tejto debaty sa zúčastnil človek, ktorý má za sebou vzdelanie, dlhoročný výcvik a zároveň je otvorený novým metódam. Lebo tak, ako dobrý kardiochirurg vie, čo potrebuje zoperovať, s vývojom medicíny sa mení spôsob, akým to dokáže zrealizovať. Obdobne je to aj u psychológov a psychoterapeutov. Niektoré „veci“ sa lepšie otvárajú vo face-to-face sedení, niektoré pri skupinových terapiách, niektoré správnym vedením koučom alebo pri postavení takzvaných konštelácií. Podstatné je nájsť jadro problému, dospieť k uvedomeniu, náprave a užívať si benefity v podobe šťastného a naplneného života.
Myslím, že Ivanovi sa to na tomto stretnutí podarilo. Pootvoril dvere, ukázal akým spôsobom hľadať pôvod správania aj smer, ktorým sa uberať pri zmenách, ktoré je potrebné urobiť. Páčilo sa mi zapojenie publika. Spočiatku to síce vyzeralo ostýchavo, ale napokon sa to pekne rozbehlo.
Vo februári nás čaká ďalšia zaujímavá beseda, ktorej hosťami budú Ľubomír Okruhlica z Centra pre liečbu drogových závislostí a Zuzana Kamendy z fakulty psychológie Paneurópskej vysokej školy.
Fotenie eventu
Oproti predchádzajúcim nastala v Labyrinte zmena. Síce malá, ale o to viac viditeľná. Po rokoch sa zmenilo pozadie. Pôvodnú čiernu textíliu s bielymi prvkami, ktorá sama o sebe pohlcovala kopec svetla nahradila nová., jednofarebná. Tá dodávala priestoru pódia silný svetelný nádych do ružova (alebo lososova?).
Napadlo mi ešte niekoľko zmien, ktoré by sa dali na scéne pre rôzne talkshow urobiť, aby boli vizuálne príťažlivejšie. Tak uvidíme, či niekedy z toho niečo zrealizujem. Takto je to vždy prakticky o dvoch stoličkách, jednom stolíku a „plachte“ v pozadí. Rozdiel je už iba v uhle snímania. Aj preto dávam časť fotiek v čiernobielom setupe, nech je v tom trochu rozdiel aj takýmto spôsobom.
Na evente použitý objektív Canon RF 70–200 mm f/2,8 L IS USM. Široké snímky docvaknuté cez Canon RF 24-70. Nastavenia fotoaparátu +- nasledovné: expozičný čas 1/250-1/320, ISO na hodnotách do 6400, hĺbka 2,8-4.
Páči sa vám moja tvorba?
Ak sa vám páči to čo vidíte – moje blogy či fotografie, pomôžte mi ich šíriť do digitálneho sveta. Mne každé fotenie a písanie zaberie niekoľko hodín. Vaša podpora vám zaberie iba niekoľko sekúnd!
Budem vám vďačný, ak ma podporíte sledovaním mojich sociálnych sietí:
Facebook: facebook.com/strobefotografia
Instagram: instagram.com/strobesk/
Pomôcť mi môžete aj pridaním hodnotenia mojej práce tu:
Google: g.page/r/CXyzHNpjciUhEB0/review
Facebook: facebook.com/strobefotografia/reviews
A samozrejme, ak budete potrebovať fotografie z nejakého eventu, ozvite sa a dohodneme si detaily.
Pozrite si aj nasledovné odkazy:
Eventy v Senci: facebook.com/mskssenec
Ivan Vyskočil:ivan-vyskocil.sk
Landan OZ web: landan.eu
Landan OZ Facebook: facebook.com/Landanoz
Ako lepšie porozumieť sebe a ostatným - fotografie z eventu
Mestské kultúrne stredisko, Labyrint, Senec
Comments are closed.
