Syna či dcéru, súdružka?

Divadlo Nová Dedinka, Astorka Korzo 90 - fotografie

V rýchlom slede som dostal možnosť fotiť ďalšie divadelné predstavenie. Aj keď opäť s ochotníckym divadlom, ale tentokrát na doskách Divadla Astorka v Bratislave.

Asi sa dá povedať, že keď dostanú amatérski herci možnosť zahrať predstavenie v profesionálnom divadle, je to pre nich niečo ako splnený sen. Je to z môjho pohľadu niečo, ako keď sa lokálny futbalový tím dostane hrať na profesionálny štadión nejakého veľkoklubu. A to vôbec nemyslím ani trochu v zlom. Alebo keď som sa ja po sérii fotografovania v malých kluboch dostal na prvé fotenie so skutočne profesionálnym osvetlením a desať tisíc divákmi.

Je to proste niečo, o čom na začiatku nesnívate, lebo sa to zdá veľmi vzdialené, ale odrazu je to tu a vy máte možnosť byť toho súčasťou. A som rád, že som v Astorke pri hosťovaní Divadla Nová Dedinka s retro komédiou Táni Kusej „Syna, či dcéru. Momentky z kúpeľného života.“ mohol byť. Tak poďte na výlet do minulosti, súdruhovia!

Bez žien a detí zajtrajšok nevybudujeme

V časoch minulých sa budoval svet, kde nikto nespozná hlad, chudobu a všetci si budú rovní. Teda rovní a rovnejší. Takýto blahobyt samozrejme nie je jednoduché dosiahnúť. Bolo treba sa zomknúť, vyhrnúť si rukávy a ukázať kapitalistom zo západu, ako sa to má správne robiť.

Samozrejme, toto je boj pre viaceré generácie. A preto bolo potrebné nielen robiť, ale aj rodiť. Nie vždy to však išlo podľa naplánovaných plánov plánovaného hospodárstva. Aj vtedy mali ženy svoje „vlastné problémy“. Ako však plniť sny o dieťati, keď to vôbec nie je také jednoduché? Zdravá socialistická spoločnosť potrebuje predsa zdravých budovateľov. A tak sa (nielen) za odmenu chodilo na liečebné pobyty do kúpeľov.

V inscenácii sa dostávame do prostredia ženských kúpeľov Lúčky. Do doliny uprostred hôr, kde muži majú prístup na priepustky iba v striktne naplánovanom čase plodných dní. Spoznávame tak pestrý svet rôznorodo namiešanej skupiny pacientok, personálu aj miestnych súdruhov chlapov, ktorí len sami vedia, ako veľmi prispievajú k budovaniu socialistickej budúcnosti.
Nechýbajú prísna vrchná sestra, svojrázna upratovačka, demotivovaný primár aj spievajúci údržbár. A tak ako to býva zvykom, je tu aj miestny ľudový liečiteľ, snažiaci sa ťažiť zo situácie žien s túžbou otehotnieť. Samozrejme, má na to svoje bio praktiky.

Rozbieha sa tak sled humorných a pikantných situácií, scénok a dialógov premosťovaných aj na vážnejšie témy, ktorými žijú účastníčky pobytu. Každá prichádza s iným životným príbehom, vlastným charakterom, osudom a predstavami o vysnívanej budúcnosti a odchádza s…

Nedeľná kultúra ako vyšitá

Dávam klobúk dole pred všetkými, ktorí stáli za touto divadelnou hrou. Výborné ochotnícke herecké výkony dali možnosť prejaviť sa aj v skupinových scénach aj pri dialógoch a monológoch jednotlivcov, čo obecenstvo ocenilo nielen potleskom ale aj spontánnym smiechom v komických situáciách.

Výborné bolo aj prepojenie živej – hereckej kapely Živica v predeloch medzi jednotlivými scénami. Pesničky boli v divadelnej hre predpísané a režisér sa rozhodol, že sa budú interpretovať naživo a nie z magnetofónu. A uvádzať to bude celé súdruh kultúrny referent ako vystrihnutý z kúpeľných čias rokov osemdesiatych. Chlapi zahrali hity ako Zvony už ôsmu bijú, Sladké mámení, Holky z naší školky, Chtěl sem mít, Sklíčka (Ty, ja a môj brat) či Jasná správa. Ich výkon bol v koncepte celej inscenácie perfektný. Presne takto by znela kapela, kde sa chlapi z dediny/malého mesta hrajú na hviezdy v miestnom kulturáku.

Každý tak trochu vie na niečo hrať, nejako spievať a vo výsledku to dalo lemtavosť, kedy sa nedá netlieskať alebo spievať spolu s kapelou. Popravde, keďže ich nepoznám, neviem čo bolo zahrané úmyselne a čo bola úroveň ich skillov, ale dohromady s celým retro dejom to vyšlo na jednotku. Normálne, že keby spravia budúci rok na prvého mája takúto koncertovo zábavnú estrádu, tak by som veru išiel! Alebo aspoň spravte vystúpenie na silvestrovskej zábave! (Živica, berte to ako výzvu!!!)

Vy, čo ste v Astorke byť nemohli, choďte na ďalšiu reprízu! V tomto roku budú ešte dve – 17. novembra v Zohore a 8. decembra v Kuchyni. Bližšie info nájdete na facebooku Divadla Nová Dedinka. Jo a… bola aj tombola!

Za výkon udeľujem Divadlu Nová Dedinka aspoň pomyselne Zlatý odznak Brigády socialistickej práce! Standing ovation vypredaného hľadiska bolo zaslúžené!

Fotografovanie eventu

Ako fotograf sa na každom kultúrnom podujatí snažím byť čo najmenej nápadný a rušivý. Prispôsobujem to priamo danému eventu. Je iné fotiť hudobný koncert, kde sa vlastne všetci hýbu (hlavne keď je aj priestor na státie pod pódiom), koncert klasickej hudby kde naopak vsetci sedia a divadlo, kde je dynamický dej na pódiu a statický v hľadisku. Práve pri divadelnom predstavení to chce byť trpezlivý a buď mať naplánované presuny na opačnú stranu alebo vystihnúť vhodnú chvíľu a teleportovať sa, aby boli vo finále aj zábery z rôznych uhlov.

Pohybovať v Astorke sa dalo v pohode po bokoch a z jednej strany na druhú vzadu za posledným radom divákov. Gro záberov je teda odtiaľto. Na balkón som vyšiel iba raz a keďže sa mi tie zábery nepáčili ako vyzerajú, tak som sa tam už počas predstavenia nevrátil. Pódium bolo plne nasvietené divadelnými reflektormi, takže tu problém so sveteľnosťou scény nebol. Trošku horšie to bolo so Živicou, ktorá mala vyhradené miesto v rohu pri stene, čo je priestor, kde štandardne reflektory nesmerujú. Takže asi len tu som musel ísť s ISOm výraznejšie vyššie.

Nacvakané v setupe 2x Canon EOS R6 mark II, primárne s objektívom Canon RF 70–200 mm f/2,8 L IS USM, sekundárne RF 24-70mm f2.8 L IS USM a pár celostných širokých snímkov s Canon RF 15-35mm f2.8 L IS USM. Širokáč som cez predstávku odložil, keďže scéna sa dala v plnom rozsahu zachytiť aj s 24-70.

Vzorný kolektív socialistickej práce

Autor: súdružka Táňa Kusá
Réžia a dramaturgia: súdruh Martin Zachar
Vedúci zájazdu: súdruh Róbert Kubiš
Scéna: Martin Zachar a kolektív Divadla Nová Dedinka
Kostýmy: kolektív Divadla Nová Dedinka
Hudba: kapela Živica s hitmi 70.-80. rokov minulého storočia

Súdružky pacientky: Patrícia Jerglová, Silvia Mokošová, Kveta Kmotorková, Sisi Mokošová, Libuša Števčeková
Zaslúžilý kolektív socialistickej práce kúpeľov Lúčky: Róbert Kubiš, Viera Orešanská, Ján Pokrivčák, Andrej Köllner, Mária Horváthová
Súdruhovia z dediny: Martin Zachar, Jozef Pollák, Roman Borušovič

Páči sa vám moja tvorba?

Ak sa vám páči to čo vidíte – moje blogy či fotografie, pomôžte mi ich šíriť do digitálneho sveta. Mne každé fotenie a písanie zaberie niekoľko hodín. Vaša podpora vám zaberie iba niekoľko sekúnd!

Stačí ak ma podporíte sledovaním mojich sociálnych sietí:
Facebook: facebook.com/strobefotografia

Instagram: instagram.com/strobesk/

Alebo mi pridajte hodnotenie mojej práce tu:

Google: g.page/r/CXyzHNpjciUhEB0/review

Facebook: facebook.com/strobefotografia/reviews

A samozrejme, ak budete potrebovať fotografie z eventu, ozvite sa a dohodneme si detaily.