Nie na okamih s Janou Krištof Lehotskou

Jana Krištof Lehotská - koncert Prievidza - fotografie z eventu

Tento blog bude možno trochu menej o samotnom účinkujúcom, ale o to viac… o všetkom… okolo toho. Počas posledných mesiacov som fotil rôzne typy koncertov vo všemožných priestoroch. Každý z nich má svoju jedinečnosť. Scéna na vypredanom štadióne v Bratislave vie byť fascinujúca, koncert v kostole čarovný, klubovka je taká štandardná, hoci záleží aj od samotného klubu. Koncert pod stromom pohodový, hudobná kaviareň taktiež…

Nemusím byť fanúšikom danej kapely, aby som mal z koncertu dobrý dojem. Sú eventy, ktoré robím ako komerčnú zákazku, potom sú tie, ktoré robím, lebo majú pre niekoho zmysel. Väčšinou sú to rôzne kamarátske pomoci alebo neziskové eventy, kde sú organizátori vďační za každú pomoc. No a napokon sú to tie, kde jednoducho chcem byť, chcem ich zažiť a chcem ich priniesť obrazom aj „perom“. A Dechťo mi sľúbil, že koncert Janky Krištof Lehotskej bude stáť za to!

Svetová scéna v lokálnom prevedení

Nehodnotím eventy z pohľadu interpretov alebo hudobného žánru. Ako fotograf ich vnímam hlavne z pohľadu svetla. Ak je svetlo „nie dobré“, prejaví sa to aj na fotovýstupe. Keď chýbajú efekty, scéna je celý čas prakticky rovnaká, plochá a rozdiel je iba v šírke záberov, uhloch alebo v malých detailoch. Rovnako sú svojim spôsobom ochudobnení aj diváci, pretože síce budú mať kvalitný zvukový zážitok, ale ako ľudia vnímame svet všetkými zmyslami, predovšetkým očami. Jasne, úplne inak je nasvietené divadelné predstavenie, úplne inak koncert a úplne inak firemný event. Zodpovedá to účelu a potrebe.

Koncertné priestory majú väčšinou pevnú svetelnú konštrukciu nastavenú pre dané javisko. Keď si k nim kapela pridá vlastné svetlá, dokáže vzniknúť zaujímavá kombinácia. Niekedy je to aj tak, že produkcia používa výhradne vlastnú svetelnú techniku, pretože presne do jej setupu majú urobenú celú koncertnú šnúru a vizuál je tak prakticky počas celej tour jednotný.

Najhoršie na tom bývajú univerzálne priestory, ktoré neprešli väčšou modernizáciou. Čo však dokázali chalani v Prievidzi postaviť, to mi hlava nebrala. Premenili bežné kulturákové javisko na profesionálne nasvetlenú scénu. Na celkový svetelný setup bolo použitých 60 svetiel vrátane špeciálnych GLP X4 BARov. Vo výsledku len táto svetelná technika vážila cez 2 tony! Celá show bola naprogramovaná na time kód a cez signály riadená do réžie Kristiánom Švecom. Brácho – neskutočne dobrá robota! V spojení so zvukom a celou technickou produkciou Pala Jaša to bolo dokonalé. Takýto „obraz a zvuk“ by chcela mať snáď každá kapela.

Bolo vidieť, že pri návrhu scény niekto normálne a logicky rozmýšľal. Hudobníci v jednej línii v pozadí vertikálne vytiahnutí na platformách boli viditeľní aj cez tanečníkov. Síce trošku v horšom svetle, ale pre celkový dizajn scény dostatočne tak, aby ich bolo vidieť a zároveň „nerozbíjali“ postavy v popredí. Týmto rozložením vznikol aj dostatočný priestor pre tanečníkov, rekvizity aj pohyb hlavnej protagonistky.

Nebolo by to ono, keby...

…keby neboli chytľavé pesničky, keby nebol dobrý zvuk, keby neboli dobré svetlá… a keby nebola dobrá dramaturgia a samozrejme charizmatická speváčka.

Janka Krištof Lehotská odspievala celý koncert bez chyby. Okrem samotného spevu sa pridávala k tanečníkom, hrala na klavír a počas vystúpenia vystriedala 5 kostýmových variácií. Nervozita, ktorú spolu s tímom tesne pred začiatkom eventu mali, opadla prvým krokom na javisko. Viditeľne si celý koncert užívala. Keď sa jej v závere na začiatku prídavku z emócií na chvíľku stiahlo hrdlo, bolo to krásne dojímavé a ľudské. Pretože možno až v tej chvíli si skutočne uvedomila, že všetko čo v ten deň prebehlo, nebol už iba sen, ale skutočnosť.

Samostatnou kapitolou boli tanečníci a hostia. Po jednom songu si choreograficky strihli Stelka Pekárová (Tvárou v tvár), Erik Žibek (Stále sme to my) a Megi Nemčeková (Jolana), zvyšok boli skupinové sprievody Ladies Club a Deti tanca z Akadémie moderného tanca AlaDance.

Alena Domániková vytvorila dramaturgiu a choreografiu jednotlivých tanečných čísel až s neuveriteľným súladom so všetkým ostatným na javisku. Nehovorím teraz iba o technickom prevedení pohybu. V každom vystúpení bola chémia, súhra s textom, s hudbou, so spevom. Čo príchod tanečníkov na pódium, to iné kostýmy, iná energia, iná emócia.

Vystúpenie, ktoré nezostane iba na okamih

Tento koncert by sa nedal zorganizovať bez všetkých tých ľudí, ktorí sa o zážitok pre divákov postarali. Dala sa dohromady výborná zostava hudobníkov (Adrián Rajnoha – bicie, Rado Mečár – basgitara, Peter Dechet – gitara, Martin Pach – gitara), ku ktorej sa v niektorých songoch na klavír pridala aj Janka. Dvojica Idka Fábriová a Zuzka Šťastná si okrem sprievodných vokálov užili aj prednú stranu pódia, najprv ako duet pri skladbe Na krídlach vážky a potom v trojici so skladbou Láska na hrane.

Tím bol však nepomerne väčší a nedalo by sa to v takejto kvalite zvládnuť hocikomu. Dechťo s Jankou dokázali spojiť skvelých ľudí, ochotných zo sna urobiť skutočnosť. Pol roka príprav stálo za to. Zvukári, osvetľovači, technici, rekvizitári, helperi, kostymérky, makeupisti… každý z nich sa zaslúžil o výsledok, ktorý sa… dúfam zopakuje aj o rok. A som zvedavý, kam sa toto teda posunie. Verím, že budem pri tom!

Fotenie eventu

Tento event som „monitoroval“ už od generálnej skúšky. Takže som vlastne plnohodnotný koncert zažil v sobotu rovno dvakrát. Absencia divákov v hľadisku mi dovoľovala sa pohybovať po celom priestore a zachytiť tak vystúpenie z oveľa väčšieho počtu spotov. Skúška bola v kostýmoch, s plným zvukovým a svetelným setupom, všetkými choreografiami aj spevom. Mohol som tak urobiť niektoré zábery bez toho, aby som počas vystúpenia pôsobil rušivo pre divákov. No, malo to aj negatívnu stránku veci… mám veľmi, veľmi… veľmi veľa záberov. O to dlhšie trvá výber a rozhodovanie, ktoré budem postprocesovať. Ako bolo povedané vo filme Pelíšky – je to taková mravenčí práce.

Keď som pri počte záberov…, pri koncertoch, ktoré sú spojené so skupinovou choreografiou či tancom je materiálu, resp. surových snímkov vždy nadpriemerne. Pohyby sú rýchle a zo série dajme tomu 20 záberov po sebe vyberám ten, kde je čo najlepšia kombinácia s najvhodnejšou polohou končatín, pekne otvorené oči, bez zbytočných prekryvov postáv, dobrou ostrosťou a podobne… Takže nie je vôbec výnimkou, že z dvojhodinového eventu donesiem cez 2-3000 záberov (keďže sa fotí na jednu kameru bližší detail + na druhú široké rámovanie scény).

Nechcem opakovať to, čo som písal už vyššie. Scéna bola fantasticky nasvietená, takže sa dala výborne zachytiť dynamika záberov a farebná kompozícia. Zadymenie počas celého koncertu tak akurát – vynikli aj svetelné efekty a zároveň všetci protagonisti. Veľmi pekne s dymom boli naefektované vystúpenia s deťmi a sviečkami, čo dalo fotkám z tejto časti opäť originálny look.

Na evente som stretol viacero ďalších fotografov, takže okrem mojich výstupov na Jankinom webe alebo sociálnych sieťach (FB, IG) nájdete postupne aj ďalšie výstupy. Minimálne od Ivana Valka sú tam už teraz. Rovnako sa koncert točil na viacero kamier, takže časom pribudne aj video.

Použitá technika:
CANON EOS R6 mark II + objektív RF 70–200 mm f/2,8 L IS USM
CANON EOS R6 mark II + objektívy RF 24-70mm + RF15-35mm f2.8 L IS USM

Použité nastavenia:
Vyváženie bielej: AWB
Hĺbka ostrosti: f2.8-4
Čas uzávierky: 1/320s-1/500s
ISO: 1600 – 12800
Uzávierka: mechanická v režime H+

Páči sa vám moja tvorba?

Ak sa vám páči to čo vidíte – moje blogy či fotografie, pomôžte mi ich šíriť do digitálneho sveta. Mne každé fotenie a písanie zaberie niekoľko hodín. Vaša podpora vám zaberie iba niekoľko sekúnd!

Budem vám vďačný, ak ma podporíte sledovaním mojich sociálnych sietí:
Facebook: facebook.com/strobefotografia

Instagram: instagram.com/strobesk/

Pomôcť mi môžete aj pridaním hodnotenia mojej práce tu:

Google: g.page/r/CXyzHNpjciUhEB0/review

Facebook: facebook.com/strobefotografia/reviews

A samozrejme, ak budete potrebovať fotografie z nejakého eventu, ozvite sa a dohodneme si detaily.