Ne-Závislosti naše každodenné

Pri minulom blogovom článku (hosťom bol Ivan Vyskočil) som spomínal, že sa teším na februárovú besedu v Labyrinte MsKS v Senci. Témou totiž mali byť závislosti, čo je zložitá a zároveň ťažká tématika. Sám som bol aj zvedavý, koľko ľudí na tento event príde. Predsalen, sme na Slovensku a práve riešenia závislosti sú celkom ošemetnou problematikou.
Čo keď ma tam uvidí kolega, známy, susedia? Určite si budú myslieť, že aj ja mám tento problém. Že pijem, alebo moje deti berú drogy… dostanem sa „do rečí“. To bude hanba…
Nakoniec som ale bol rád, že sa všetko podarilo a že aj medzi návštevníkmi boli dokonca aj ľudia, ktorí si na vlastnej koži prežili, aký vie byť život závislého človeka, alebo aké problémy to prináša do rodiny. A taktiež, že sa v rámci diskusie nebáli o tom hovoriť.
Príčiny, dôsledky a cesta medzi tým
Kedy a ako vzniká vôbec to, čomu hovoríme „závislosť“? A čo to je? V princípe ide o stav, kedy si vytvoríme silnú väzbu alebo potrebu určitej látky, činnosti alebo správania. Asi najviac rozšírenou závislosťou na Slovensku je alkohol a nikotín. Je to dané predovšetkým veľmi jednoduchou dostupnosťou na trhu. Samozrejme poznáme aj závislosti na ďalších stimulantoch, ktoré konzumentovi pomáhajú prežiť niektoré stavy alebo naopak iné stavy dosiahnuť. Nemyslím tým len drogy, ale aj farmaceutiká (špecifické druhy liekov), výherné automaty (gambling) či dnes už aj videohry, nakupovanie alebo sociálne siete.
Na besedu o závislostiach prijali do Senca pozvanie MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc. a PhDr. Zuzana Kamendy, PhD., ktorí majú dlhoročné skúsenosti práve s prevenciou a liečbou závislostí. Stretnutie moderovala tentokrát Martina Ostatníková a diskusia to bola naozaj široká. Na problematiku sme nahliadli z pohľadu štatistík, zvyklostí prostredia ale aj trendov, ktoré vplývajú na to, akým spôsobom vôbec závislosť vzniká, ako sa prejavuje aj aké formy a spôsoby liečby sú na Slovensku k dispozícii.
Vo všeobecnosti padla názorová zhoda, že jednou z hlavných príčin závislosti na najrozšírenejších nikotíne a alkohole je ich spoločenská tolerancia spolu s ľahkou dostupnosťou a v porovnaní so západnými krajinami aj nízka cena. Kúpiť fľašku alebo balíček cigariet si môže dovoliť prakticky každý. V spoločnosti je zároveň vysoká miera prijatia ich konzumácie. Veď predsa aj prípitok pri oslavách alebo spoločenských udalostiach je „na zdravie“, pričom paradoxne konzumácia má práve na zdravie negatívny dopad.
Aj keď hranica pre predaj je dnes 18 rokov, v mnohých prípadoch dochádza k intoxikáciám detí/mladistvých, ktorým alkohol kúpil niekto starší. Práve táto najzraniteľnejšia skupina sa tak stáva postupom času adeptom na vybudovanie si závislosti. U niekoho to spočiatku začína ako barlička k úľave vo vypätých situáciách, cesta k budovaniu sociálnych vzťahov, zahnanie nudy alebo hľadanie nových zážitkov. Problém nastáva, keď už takáto potreba presiahne určitú hranicu a začne vplývať na naše správanie. Pokiaľ sa včas nezasiahne, nasledujú väčšinou ťažké dopady nielen na osudy závislých ale aj ich okolie (rodina, kolegovia, priatelia…). Aj keď určitá forma regulácie tu je, napríklad vekové obmedzenie, umiestnenie alebo vysielanie reklamy v dedikovaných časoch, dodávatelia, ktorí na tomto biznise zarábajú, si vždy nájdu cestu.
Aj v tejto problematike platí, že prevencia je vždy lacnejšia ako následná liečba. Hrá významnú úlohu pri znižovaní počtu závislých. Motivátorom k vyhľadaniu pomoci môže byť pre každého závislého niečo iné. U niekoho funguje zhoršenie zdravotného stavu, u iného strata zamestnania, sociálneho statusu, riziko straty rodiny, tlak okolia a podobne.
Naozaj chce štát bojovať voči závislostiam?
Moje hlasné zamyslenie
Ak máme tému znižovania rizík a závislostí pochopiť komplexne, je potrebné sa na to pozrieť z viacerých uhlov pohľadu. Samozrejme platí, že všetky spomenuté oblasti medzi sebou súvisia a ani jedna z nich samostatne jadro problému nevyrieši. Časť zodpovednosti leží aj na štáte, respektíve na jeho správcoch. A tí spravujú štát z prostriedkov rozpočtu, to znamená z daní, ktoré platíme všetci. Časť príjmov tvoria nepriame dane, kde patria napríklad DPH, spotrebné dane, dane z alkoholu, tabaku… a tie podľa štatistiky Ministerstva financií napríklad v roku 2024 boli z tabakových výrobkov vo výške 999,0 mil. eur a z liehu 258,8 mil. eur. Plus k tomu treba samozrejme pripočítať ešte časť, ktorá sa odvedie na DPH.
Takže v princípe na ľahkej dostupnosti alkoholu či tabaku štát profituje a financuje tak svoje služby. Netuším koľko štát minie na liečbu závislostí, ale pravdepodobne je to nepomerne menej, ako na tom zarobí. Inak by to nemalo pre štát zmysel.
Vyriešil by niečo zákaz predaja alkoholu? Určite nie. Takýto experiment prebehol v USA v rokoch 1920-1933 a najviditeľnejším výsledkom bol nárast čierneho trhu. Na prudké zdraženie, aby najbežnejšie dostupné návykové látky (alkohol a tabak) boli väčšine populácie nedostupné, zase nie je politická vôľa. V krajine, kde je najbežnejším športom „domáca hádzaná“ by totiž každá strana, ktorá by niečo také išla realizovať zaručene v ďalších voľbách zhasla ako špak v popolníku.
Druhá časť zodpovednosti je v spoločnosti ako takej, v edukácii, práci na školách a samozrejme v rodinách. Pomohla by ešte silnejšia osveta, zvýšenie minimálneho veku na predaj, minimalizácia reklamy, zmena návykov a podobne. Podarilo by sa tak znížiť zásah tých najzraniteľnejších vrstiev. Otázne iba je, kto to legislatívne pretlačí, z čoho to bude financované a ako sa naplnia už teraz chýbajúce kapacity odborníkov.
Fotenie eventu
S Erikou sme sa dohodli, že tentokrát by sme urobili aj jednoduchý záznam celej prednášky. Na jednu kameru, bez strihov, bez akýchkoľvek modifikácii. Takže jedna R6tka s objektívom RF 15-35 išla na statív. Zvuk sme bezdrôtovo prepojili cez set príjmača a vysielača Comica BoomX-D PRO D2 priamo do mixu, kde boli napojené dva mikrofóny, ktoré sa bežne na besedách a talkshow v Labyrinte používajú. Vzhľadom k možnostiam mixu sme to s Tomášom nejako rozchodili.
Točilo sa v 4K rozlíšení na 25fps, výsledný surový záber mal asi 80GB a výstup šiel do Full HD. Korekcie obrazu som príliš neriešil. Primárne som robil úpravy zvukovej stopy, keďže ručné mikrofóny boli dva, ale diskutovali spolu tri osoby. Niekto držal mikrofón ďalej, niekto mal mohutnejší hlas… ale hlavne otázky z publika išli úplne mimo mikrofónov.
Na fotenie mi teda zostala iba druhá R6tka. Asi dvakrát som pre určité zábery vymenil objektív RF 70–200 mm za RF 24-70. V lightroome som robil farebné korekcie podľa konfigurácie, ktorú som už minule nastavil za použitia kalibračnej tabuľky. Výstup z fotiek nájdete nižšie v galérii.
Páči sa vám moja tvorba?
Ak sa vám páči to čo vidíte – moje blogy či fotografie, pomôžte mi ich šíriť do digitálneho sveta. Mne každé fotenie a písanie zaberie niekoľko hodín. Vaša podpora vám zaberie iba niekoľko sekúnd!
Budem vám vďačný, ak ma podporíte sledovaním mojich sociálnych sietí:
Facebook: facebook.com/strobefotografia
Instagram: instagram.com/strobesk/
Pomôcť mi môžete aj pridaním hodnotenia mojej práce tu:
Google: g.page/r/CXyzHNpjciUhEB0/review
Facebook: facebook.com/strobefotografia/reviews
A samozrejme, ak budete potrebovať fotografie z nejakého eventu, ozvite sa a dohodneme si detaily.
Pozrite si aj nasledovné odkazy:
Eventy v Senci: facebook.com/mskssenec
Centrum pre liečbu drogových závislostí Bratislava: https://cpldz.sk/
Závislosť a vzťah k športu - fotografie z eventu
Mestské kultúrne stredisko, Labyrint, Senec
Comments are closed.
