Hudobné Makovice na Vánoce

Pri príchode ma dianie na námestí v Malackách milo prekvapilo. Kopec stánkov s občerstvením, ktoré zodpovedalo tomuto predvianočnému času (cigánska, punč, varené vínko, lokše…) a síce relatívne malé, ale pekne urobené pódium so solídnym zvukom. V čase môjho príchodu akurát ešte vystupoval Michal Handl, takže tam som si urobil iba niekoľko skúšobných záberov na nastavenie foťákov. Po rozbalení techniky, nazvučení a hecovačke v zákulisí už na svetlo sveta vyšli Opium Poppy.

Čo si pamätám, v takomto prostredí pri vystúpeniach si diváci vždy dávajú akýsi odstup od pódia. Na jednu stranu je to pre mňa ako fotografa dobre, keďže mám tým prakticky spredu neobmedzený priestor pre pohyb a môžem robiť snímky zo všemožných uhlov. Samozrejme, je to prípad od prípadu a nie vždy to má zmysel vzhľadom k svetlám alebo rozmiestneniu členov kapely na pódium. Ale je určite lepšie túto možnosť mať ako nemať. Negatívom tohto odstupu je, že pokiaľ sa robia zábery spoza kapely, vyzerá to, akoby hrali pred prázdnou plochou, aj keď to tak vôbec v realite nie je. Vtedy sa snažím nájsť expozične a kontrastne iné prvky na scéne, ktoré to ako tak vedia zreálniť. Alebo aspoň zachytiť tak, aby 5-6 metrov prázdna na fotke až tak nekričalo (viď fotka pod týmto blokom textu).

Kapela v tomto prípade ešte chcela, aby eventuálne vznikli aj nejaké fotky spoza muzikantov, čo ale vzhľadom k veľkosti pódia nebolo úplne tak realizovateľné. Takže aj tých niekoľko takýchto pohľadov vzniklo iba z jedného spotu – zo schodíka, ktorým sa vycházdalo zozadu na pódium. Inak sa tam nedalo urobiť ani pár krokov bez toho, aby nedošlo ku kontaktu medzi fotografom a niektorým z členov kapely.

Čo sa týka osvetlenia, toto bolo určite jedno z tých lepších malých pódií. Dynamické svetlá dávali rôzne možnosti, pri detailoch na konkrétneho muzikanta už bolo treba len trafiť moment, kedy sa jeho postava stretávala so svetelným efektom. Klasicky najkomplikovanejšie v tomto setupe bolo fotiť detail bubeníka, ktorý bol jednak nasvetlený menej a jednak svetlám väčšinou tienili hráči v popredí pódia. Samozrejme, úplne nechtiac. Je to dané takzvanou komplikačnou rovnicou, ktorá sa počíta nasledovne: veľkosť pódia / počet členov kapely / umiestnenie svetiel + pohyb na pódiu = koeficient dopadajúceho svetla na bubeníka 🙂 Jedinýkrát, čo som fakt chválil umiestnenie a nasvetlenie bubeníka bol koncert Richarda Autnera v Bratislave, kde som však bol ako divák). 

Na evente v Malackách som šiel štandardne na objektívy Canon RF 15-35mm a Canon RF 70-200. Časy uzávierky som neklesol pod hranicu 1/320s, f2.8-3.2,  a ISO občas vystúpené na 8000, najmä keď sa muzikant nie a nie postaviť do osvetlenej časti pódia.