Ennio Morricone vo svetle sviečok

Moonlight concerts Ister String Quartet koncert foto

Prvý krát som fotil event organizovaný Moonlight Concerts vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave. Tieto eventy sú typické svojou atmosférou, kedy absentujú akékoľvek svetelné efekty s výnimkou jedného jediného. Tým je nasvetlenie výhradne pomocou sviečok. Ak ich je dostatočné množstvo, je nasvetlenie scény unikátne. Má to samozrejme svoje plusy aj mínusy.

Plusom je určite krásna, nebojím sa povedať, že až čarovná atmosféra. Aj keď v spojení so sláčikovým kvartetom vás to niekedy ťahá zavrieť oči a iba sa započúvať do tónov hudby, nechcete to zároveň robiť, pretože takéto prostredie so stovkami sviečok dodáva koncertu ďalšiu pridanú hodnotu k zážitku.

Osvetlená je takto nielen samotná scéna, ale aj uličky, prechody medzi blokmi lavíc či schodištia. V celkovom pohľade je takýto koncert, umocnený sakrálnym prostredím naozajstným zážitkom. V evanjelických chrámoch sa mi páči, že sú relatívne jednoducho poňaté a priestor za interpretmi nie je presýtený množstvom artefaktov. Oltár býva jednoduchý, bez preplnenia svietnikmi či inými predmetmi, ktoré sa bežne využívajú pri bohoslužbách. Evanjelický kostol v Trenčíne bol nepomerne menšou stavbou ako ten v Bratislave, avšak to atmosfére nijako neuškodilo. Možno práve naopak. Vznikla tak z určitého pohľadu exkluzivita dostať sa na tento event. A že záujem o tento typ eventov je, sa ukázalo aj na kompletnom vypredaní kapacity.

Zlatá éra spagetti westernov

Kým v Bratislave na koncerte Ister String Quartetu znela takmer výhradne hudba svetového skladateľa Hansa Zimmera, v Trenčíne si produkcia uctila tvorbu ďalšej veľkej osobnosti. Ennio Morricone je menom, teda skôr až pojmom, ktoré na vás vyskočí z titulkov nespočetného množstva filmových diel. Asi najviac ho preslávila spolupráca s režisérom Sergiom Leonem.

Tento režisér v Európe zachytil vlnu amerických westernov, ktorá sem prichádzala z Ameriky. Taliani tak v koprodukcii s nemeckými či španielskými štúdiami vytvorili žáner, ktorý najlepšie poznáte pod slovným spojením „spagetti western“. A keď sa povie spagetti western, tak musím spomenúť aj najznámejšiu hereckú osobnosť, a tým je jeden z mojich najobľúbenejších hercov Clint Eastwood.

Aj preto som sa tešil, že ma organizátori poverili fotením tohto koncertu. Hrala sa hudba filmov, ktoré som kedysi pozerával a s radosťou si niektoré z nich pozriem aj teraz. Boli to príbehy o hrdinoch starého sveta, cti, ochrane krásnych žien a samozrejme nechýbajúcimi prestrelkami s koltami prekliate nízko.

Hudba veľkých orchestrov v malom kvartete

Vo filmoch väčšinou znejú veľké orchestrálne skladby, ktoré tvoria mohutnú zvukovú kulisu. Niekedy sa hovorí, že ideálna filmová hudba je taká, ktorú počas sledovania filmu ani nevnímate. Znie na pozadí, nenápadne, ale pritom vo veľkom podfarbuje atmosféru diania na scéne. Ak chýba, kvalita zážitku z atmosféry je nižšia.

Ister String Quartet v zostave 1. husle Juraj Tomka, 2. husle Jozef Ostrolúcky, viola Vladimír Paulen a violončelo Ewa Barciok sa museli vysporiadať s tým, ako monumentálny filmový zvuk veľkého orchestra pretransformovať do štyroch sláčikových nástrojov. A musím povedať jedno… Ennio Morricone, od smrti ktorého uplynulo už 5 rokov, sa v nebi určite spokojne usmieval.

Od prvých tónov známej skladby z filmu Vtedy na západe sa začal večer skvelých hudobných zážitkov. Okrem westernových melódií sme počuli aj ďalšie skladby tohto unikátneho svetového skladateľa, dirigenta a hudobníka. Pri skladbe Chi mai, ktorá znela vo filme Profesionál, som si na chvíľu zaspomínal aj na Jeana Paula Belmonda. Táto skladba dojala množstvo divákov aj pri jeho pohrebnej ceremónii v roku 2021. Na záver hodinového koncertu zazneli ešte skladby od Nina Rotu a Antonína Dvořáka a samozrejme veľký standing ovation od publika.

Setlist koncertu bol nasledovný:

Ennio Morricone – Once upon a time in the west
Ennio Morricon – Gabriels oboe
Ennio Morricone – The Ecstasy of Gold
Ennio Morricone – Deborahs theme
Ennio Morricone – Good Bad and Ugly
Ennio Morricone – Chi mai
Ennio Morricone – Cinema paradiso
Nino Rota – Amarcord
Nino Rota – Romeo and Juliet
Nino Rota – La dolce vita
Nino Rota – Godfather
Antonín Dvořák – Humoreska
Antonín Dvořák – Finále z American Quartet

Ako sa v evanjelickom kostole fotilo

K foteniu koncertov na sviečkach som písal už minule v blogu z eventu Moonlight Concerts v Bratislave. Aj tentokrát sa bolo treba vysporiadať s veľkým nedostatkom svetla. Otvorene poviem, že bez kvalitnej techniky sa takýto lowlight shooting naozaj robiť nedá. Keď si spomeniem na moju prvú zrkadlovku Canon 250D, kde som nad ISO 800 mal v nízkosvetelnom prostredí zrnenie veľkosti štrku na parkovisku na Zlatých pieskoch, neviem si predstaviť, že by som s tým mal ísť fotiť v takomto prostredí. Pri najnižšom f2.8 ktoré mi objektívy dovolia, čase 1/250 som musel citlivosť ťahať väčšinou na 25000 a viac. A aj tak som mal veľa snímkov, ktoré som sa rozhodol nepoužiť. Aj po odšumení a retuši som nedostával hlavne na tvárach také kontúry, s ktorými by som bol dostatočne spokojný. Áno, chápem, že pre 95% ľudí, ktorí by tie fotky pozerali by to bolo úplne v pohode. Len pre mňa to nestačilo.

Podľa tabuliek má plameň sviečky hodnotu v kelvinoch niekde na úrovni 1800-2000. Tu sa však bavíme o batériových sviečkach (výhody pre takýto event som popisoval už minule), takže teplotou farieb to vychádzalo na cca 2800. K tomu treba prirátať žltý náter stien, množstvo drevenných prvkov (lavice, zábradie na kazatelnicu…) a celkovo to dávalo nádych veľmi teplých farieb. preto sa môžu zdať niektoré fotky „preteplené“. Pri retuši som sa napokon rozhodol nejsť umelo znižovať do chladu. Na niektorých snímkach, hlavne u Evy, je vidieť pekne kontrast nasvietenej tváre zo svetla tabletu a okolitého svetla sviečok.

Tým, že tento kostol v Trenčíne bol výrazne menší ako Veľký Evanjelický v Bratislave, kde som fotil minule, bol ešte väčší problém so spotmi a pohybom. K tomu treba prirátať sedenie kvarteta na rovnakej úrovni ako diváci a plne vypredaný event. Z balkóna (či ako sa to spávne volá v kostole) sa prakticky ani nedalo k prednému zábradliu cez množstvo ľudí dostať. Tu som si vybral medzi kompromisom nepríjemného rušenia zážitku pre divákov a fotením. A samozrejme, stredom kostola ide rad veľkých lustrov, ktoré prekrývali pri pohľade zhora takmer celý Ister String Quartet.

Použitá fotografická technika: dva kusy R6 Mark II, objektívy RF 24-70mm f2.8 L IS USM a RF 70–200 mm f/2,8 L IS USM.

Páči sa vám moja tvorba?

Ak sa vám páči to čo vidíte – moje blogy či fotografie pomôžte mi ich šíriť do digitálneho sveta. Mne každé fotenie a písanie zaberie niekoľko hodín. Vaša podpora vám zaberie iba niekoľko sekúnd!

Budem vám vďačný, ak ma podporíte sledovaním mojich sociálnych sietí:
Facebook: facebook.com/strobefotografia

Instagram: instagram.com/strobesk/

Pomôcť mi môžete aj pridaním hodnotenia mojej práce tu:

Google: g.page/r/CXyzHNpjciUhEB0/review

Facebook: facebook.com/strobefotografia/reviews

A samozrejme, ak budete potrebovať fotografie z nejakého eventu, ozvite sa a dohodneme si detaily.